Rogersova dcéra

9

/third person view/

Steve musel v jednom s Emmou súhlasiť.

Nepúštal ju von, ale mal na to dôvody.

Hydra je stále tam vonku, aj veľa zlých ľudí. Má právo sa o ňu báť. Bojí sa že o ňu príde. Ktorý rodič by sa v tomto svete nebál?

Nedokázal by si odpustiť ak by sa jej niečo, a preto ju nepúštal von samú.

Bola to chyba, a teraz? Emma niekam zmizla, a ani nevie kam. Ušla na motorke, na jeho motorke.

Išiel sa za Tonym. Pokúša sa ju vystopovať pomocou kamier.
"Našiel si niečo?" zúfalo sa na neho pozrel.
"Zaznamenal som aktivitu kreditnej karty ktorú som jej dal. Na jednej pumpe, smer na Detroit." oznámil mi.
"Detroit? Prečo by šla práve tam?" Steve je z nej zmätený. "Údajne tam býva jej bývalý spolužiak zo školy." usmial sa. "Môže byť." pozrel sa na Tonyho počítač. "A tu ju máme."ukázal prstom na Emmu. "Ideme!"rozkázal som. Zobral som si svoj oblek a štít si nasadil na chrbát. "Pán Rogers, Tony vám odkazuje aby ste sa dostavil v garážiach." oznámila Stevovi Friday.

Išiel po schodoch, nejak sa nedokázal ísť výťahom.

Zastavil sa vedľa Tonyho. Otočil sa na neho.
"Starký, musím si ísť niečo vybaviť do Washingtonu. Fury nás zavolal na poslednú chvíľu." hodil mu klúče. "A nieže mi to auto zničíš." mrkol na neho a odišiel.

Odomkol auto ktoré mu Tony požičal. Otvoril
dvere a nasadol. Zmätene sa obzeral po aute. Ešte stále si nedokázal zvyknúť. "Môžem vám pomôcť pán Rogers?"
"Privítal by som tvoju pomoc." auto sa pomocou Friday naštartovalo. "Kam to bude?"
"Na Jayson pumpu smer Detroit o ktorej hovoril Tony." vykoktal sa. Mal problém si zapamätať názov tej pumpy. Pohli sa z miesta. Steve si zapol pás. "Friday mohla by so za mňa šoférovať?"
"Áno pane."

...

Zastavil na tej pumpe. Vystúpil a zamkol auto.
Vošiel dnu a pohľadom prešiel na predávačku za pultom. "Dobrý deň."
"Dobrý deň." odzdravil som. "Môžem vám nejako pomôcť?" spýtala sa ho s úsmevom na tvári. Z peňaženky vytiahol fotku Emmy z jej devätnástich narodenín. "Nevideli ste toto dievča?" ukázal jej spomenutú fotku. "Myslím že som ju tu videla predvčerom." prikývla. "Neviete náhodou akým smerom išla?"
"Išla smerom na Detroit. Ďalej vám už asi nepomôžem." ľútostne pokrčila ramenami. "Ďakujem, aj to málo sa hodí." usmial sa na ňu.
"Dovidenia." počul som za sebou. "Príjemný zvyšok dňa." odzdravil sa a odišiel.

Naštartoval auto a vyrazil smer Detroit.

/Detroit/

Pomocou Friday niekde zastavil. Zaparkovali na menšom parkovisku. Niečo začalo zvoniť.
"Friday zdvihni to prosím." stále ma nikto nenaučil pracovať s telefónom! "Steve. Kde si?"spýtal sa ho Tony. "Pred chvíľou som dorazil do Detroitu." odpovedal a obzeral sa okolo seba. "Super. Zaznamenal som dalšiu aktivitu!"
"A kde?"
"Kúsok od teba. Pošlem Friday súradnice a môžeš sa ísť popýtať. Bola v dákom obchode s oblečením, či čo."
"Dobre. Idem tam."povedal a auto sa pohlo.

Zaparkovali pred hŕstkou obchodov. Steve vystúpil a porozhliadol sa.

Oproti nemu, na druhej straňe uvidel kaderníctvo a vedľa Tonym zmienený obchod. Vytiahol fotku a vošiel dnu. "Dobrý deň." pozdravil sa. Všimol si mladšiu predavačku, ktorá keď sa na neho pozrela, zamrzla na mieste. Spoznala ho. Steve sa pod jej pohľadom ošil. "Dobrý deň. Ako vám môžem pomôcť?"spýtala sa ho. Nenápadne si tričko potiahla dole aby jej bolo vidieť výstrih. Steve si toho však nevšímal. "Nevideli ste náhodou toto dievča?" ukázal jej Emminu fotku. "Áno. Včera tu bola." usmiala sa na neho zvodne. "Nič viac náhodou neviete?" zúfalo sa na ňu pozrel. "Bohužial nie. Ospravedlňujem sa." na oko smutne sa na neho pozrela. "Dobre ďakujem. Dovidenia."
"Pekný zvyšok dňa."

Opustil obchod.

Sadol si späť do auta. Nevie ako ju má v tomto meste nájsť. Je bez stopy.

Z čistej zúfalosti udrel päsťami po volante. Snažil sa ukludniť svoj zrýchlený dych. Mal by byť silný a snažiť sa ju nájsť, ale namiesto toho v aute sedí a plače. Bojí sa o Emmu. O svoju jedinú dcéru.