V tých dverách bol môj brat.Bol celý od krvi.Začala som sa ho vypitovať ako je to možné,že žije.Ničomu som nerozumela.Zrazu za mnou prišiel preživší,ktorý my dal výbavu a poveril má na dôležitú misiu pre lieky na spomalenie tvorbi vírusu v ľudskom tele.
Ráno 23.7.2147
Ráno sme museli skoro vstať,aby tie lieky niekto neukradol.Išla som tam s piatimy preživšímy.
Poobede 23.7.2147
Konečne sme sa tam dostali.Cesta bolo dosť dlhá nato, aby sme sipuzu, no nemohli sme kvôli tomu, že som z ničoho nič zazrela random týpka leziaceho po streche lekárne. Išli sme zistiť, čo má v pláne a odkiaľ sem došiel. Mala som taký divný pocit, že nás niekto sleduje a tak sme sa rozdelili do náhodných skupín a rozdelili sme sa. Naša skupina šla do lekárne za tým divním chlapom, ale zrazu sme začuli výstrel. Všetci sme za rozleteli do všetkých strán. Ja som utekala tiež, no ďaleko som nedobehla...(nabudúce skúsim napísať viac lenže niekedy mi to moc nemysli)
YOU ARE READING
Posledné Slová
Teen FictionAhoj ja som Alex a toto je môj príbeh o tom ako môj život zničila jedna hra
