the great interview // calum hood

Chapter 39

» „Život nevychádza vždy tak, ako by sme chceli, ale to nevadí. Má pre nás v záloheešte o to viac krásnych zážitkov." « 

Otvorila som oči, ale hneď som ich znova privrela. Cez okno prúdilo do izby silné svetlo a ja som musela žmúriť, aby som si na to privykla. Otočila som sa na posteli a hlavu som si zaborila do vankúša.

Zhlboka som sa nadýchla a chcela som znova zavrieť oči a zaspať, ale započula som Calumov hlas z druhej izby.

„...nie, Ash, ešte sa nezobudila, ale nepredpokladám, že sa tak skoro zobudí... Včera toho bolo na ňu tak veľa, že by som sa nečudoval, keby si ešte potrebovala pospať."

„Chápem," počula som Ashtona, ktorý sa snažil rozprávať potichu. „Muselo to byť strašné. Je mi to ľúto."

Calum si povzdychol a ja som si živo vedela predstaviť, ako si frustrovane prešiel rukou cez tmavé vlasy. „Anne je zákerná a nemá srdce. Povedala Liv, že ju zničí a postará sa o tom, aby o ňu už nikto viac nezakopol."

„To je strašné," zamrmlal Ashton a ja som si hlbšie zaborila hlavu do vankúša, aby som nepočula ich slová, ale doniesli sa ku mne tak či tak. Každé bodalo a bolelo.

„Anne sa vrátila naspäť na výročie, ale jediné, čo povedala, bolo to, že Liv mala vedieť proti čomu sa stavala."

Možno som to mala vedieť. Možno som mala vedieť, že mojím rozhodnutím spustím lavínu utrpenia, ale už som to nemohla zvrátiť. Kocky už boli hodené a ja som sa mohla len nečinne prizerať. Ak ma Anne naozaj chcela zničiť tak, ako to povedala, nemohla som s tým už nič urobiť. Neznášala som byť bezmocná, ale mala som pocit, že som mala zviazané ruky.

Ale potom mi prebehla hlavou tá spásonosná myšlienka. Vyskočila som z postele a rýchlo som otvorila dvere. Videla som, ako sa Ashton s Calumom na mňa zmätene pozreli – zjavne očakávali, že budem ešte spať.

Bez slova som dlhými krokmi prešla priamo ku Calumovi a hodila som sa mu okolo krku. Cítila som, ako sa tie jeho automaticky obtočili okolo môjho pásu a privinul si ma bližšie. Zhlboka som sa nadýchla a privrela som oči, keď ma pohladil po vlasoch.

„Livie, si v poriadku?" zamumlal s obavami Calum.

Pritlačila som si líce k tomu jeho horúcemu. „Už hej," povedala som mu. Bola som v poriadku. Možno som stratila prácu a bála som sa toho, čo by mi Anne mohla spraviť, ale mala som jeho a už nikdy viac som ho nechcela pustiť z náručia, aj keď to možno znelo pateticky.

Počula som, ako sa Ashton pomaly zasmial a jemne som sa odtiahla od Caluma, aby som naňho dovidela. „Ash, prepáč, že som sem včera len tak prišla, bez varovania," povedala som, pozerajúc sa mu do očí, ale on iba mávol rukou, naznačujúc, že mu to bolo jedno.

„Prosím ťa, je mi to jedno, i tak som tu nebol, nerob si s tým starosti, okej? Vždy si v našom byte vítaná," povedal mi s úsmevom a ja som mu ho opätovala.