Skočila som mu okolo krku, tak silno, až sa divím, že sme nespadli na zem.
"Taeee!!" stláčala som ho v objatí a ani v najmenšom ho nechcela pustiť. Podľa sily jeho stisku, som usúdila, že ani on mňa.
"Čo sa stalo? Kde si celý čas bol? Prečo si sa neozval? A ako.." prerušil môj nezmyselný bľabot tým, že pritisol svoje pery na tie moje.
Hneď ako som sa spamätala, začala som mu bozky oplácať.
Usmial sa, čo prinútilo aj mňa.
"Myslela som si, že si..." neudržala som slzy.
"Mee. No ták. Neplač." usmial sa a začal mi zotierať slzy z tváre "Všetko je v poriadku. Ja som v poriadku. Som tu s tebou a už nikam nejdem."
"Tomu ver, že nejdeš. Nemám ťa v pláne ani pustiť." stisla som ho silnejšie. "Aspoň ma nechaj dýchať." povedal pridusene. "Ou. Jasne. Prepáč." povolila som.
"Chýbala si mi." oprel sa bradou o moju hlavu. "Aj ty mne. A to moc." skryla som si tvár do jeho hrude.
Stáli sme tam takto asi desať minút kým sa mi nezačali podlamovať kolená od bolesti.
Tae ma nepustil si ani sadnúť na vozík. Namiesto toho ma zobral na ruky a kráčal na parkovisko.
Akonáhle ho ostatní uvideli, boli na ňom nalepení. Nechala som ich zvítať sa a tak som si išla sadnúť do auta.
Neubehlo ani pár minút a Tae už sedel tesne vedľa mňa.
Objal ma okolo pása a ja som sa o neho oprela.
Porozprával nám všetko. Ako sa dostal z chaty. Kde sa nachádzal, čo mu bolo, a prečo o ňom nikto nič nevedel.
Akonáhle sme prišli domov, skončili sme v posteli. Nie tak, ako si iste myslíte.
Ležali sme vedľa seba. Pozerali sme si do očí.
Rozprávali sme sa o rôznych veciach. Akoby sa nebolo nič stalo. Akoby bolo všetko v poriadku. Ale presne tak to teraz aj bolo. Teraz už bolo všetko v pohode.
Už som bola opäť s Taem.
YOU ARE READING
˙Dangerous couple˙
FanfictionLee Mee-Yon a Kim Taehyung. Poznajú sa od prvého dňa v škôlke. Od prvého stretnutia sa neznášali. Boli proti sebe. Avšak prvého dňa v škole sa všetko zmenilo. Sami nevedia ako, no spojili sa. Dvaja najhorší. Stali sa tou najlepšou-najhoršou dvojk...
