Japonské Mýty a Legendy

Bujutsu

  Yokendo v Sendai, Koykan v Yonezawe, Kodo-kan v Mito, Chidokan v Ka-goshime, Merikan v Hagi či inštitút Nishikanu vo Waka-matse - to všetko sú mená legendárnych škôl Bujutsu z prelomu Tokugawskej éry. Jednou z nich bola i škola rodu Aizu, ktorý patril k najznámejším klanom Buke a ktorého sláva pretrvala stáročia.  

Pôdorys i podrobné plány tejto školy sa zachovali dodnes. Celý priestor bol obkolesený nízkymi budovami, tvoriacimi nepriehľadný múr. Z jednej strany bol uzavretý rodovou svätyňou Shinto, v ktorej nikdy neprestali horieť obetné kadidlá na počesť predkov rodu. V susedstve svätyne stála knižnica plná zvitkov s klasickými čínskymi dielami, budhistickými spismi a pokladnicou rodových dokumentov. Z druhej strany sa belel jemný piesok, tvoriaci dráhu pre tradičnú jazdeckú lukostreľbu Kyudo. Priestor pre ňu bol ohraničený nízkym múrikom, končiacim sa prudkým svahom zo zeminy. Pred svahom boli na vysokých stojanoch umiestnené terče z ryžovej slamy.

K najzaujímavejším však určite patrili dve hlavné budovy tohto Budokanu - Dojo pre umenie kopije Yari-jutsu a Ken-jutsu, postavené podľa vzoru zenových meditácii, a o niečo menšie Dojo, slúžiace pre umenie stratégie. Miestnosť hlavného Dojo prechádzala na konci do priestranného výklenku, väčšieho než klasická Shinza, ktorý slúžil ako zbrojnica. V stojane zvanom Yarikake stáli rôzne druhy kopijí, od kratších až po takmer trojmetrové. Vedľa nich bolo uložených niekoľko cvičných Yari z bambusu. Na zvláštnych stojanoch boli pripevnené ochranné zbroje Bogu a na stene meče, poukladané nad seba. Všetko vzácne kusy, dedičné klenoty rodu Aizu, pamätajúce staré samurajské časy.

Skôr, než sa zamyslíme nad zložitosťou systémov japonskej etiky Bu, musíme vedieť niečo aj o histórii umení, ozdobených prívlastkami bojové, vojnové. Tieto prívlastky dávali totiž umeniu akýsi vyšší princíp a zároveň tvorili z neho duchovnú strechu umení. Napriek tomu, že kaligrafia nebola špecialitou vojakov a poézia či umenie čajového obradu sa odlišovali od praktík luku a meča, venovanie sa umeniu v časoch pokoja bolo považované za rovnocenné formám Bujutsu.

I preto nastal v období Edo (1603-1868) rozkvet poézie a literatúry. Japonskí samuraji sa stali spisovateľmi, nositeľmi umení, filozofie, kaligrafie a maliarstva, pričom však nezabúdali ani na praktiky meča a kopije. Spojenie týchto dvoch dokonalostí, teda integrácia ducha a cieľa, vytvorilo podstatu novovznikajúceho Budo. Jeho prvé princípy boli zachytené v spise Budo Shoshin-shu od Daidoji Yuzana z roku 1686. Spôsoby ovládania zbrane, ale aj zásady etiky

s nimi zviazané boli opísané práve v tomto diele a pramenili v pôvodnom Bujutsu. Ich korene siahajú do bájnej epochy Bohov (Kami-no-jo), ked' Izanagi a Izanami plodili japonské moria a ostrovy. Božská dvojica zrodila nespočetné množstvo bohov a duchov, ktorí sa usadili na nových územiach a zvádzali medzi sebou urputné boje.

Spomínané obdobie zachytáva kronika Kojiki (spisy z dávnych dôb z roku 712), obsahujúca správy o „nebeskom luku" a „božskom meči". Z týchto čias odvádza svoj pôvod aj cisár a najvyššia aristokracia Japonska, z ktorej vznikla neskôr trieda samurajov, prvých majstrov luku, kopije a meča.

Vrcholným umením samurajov bola už od pradávna lukostreľba z koňa. Využívala sa nielen vo vojnách, pri osobných súbojoch a na poľovačkách, ale aj pre zábavu šľachty. V roku 1096 vznikla na dvore cisára Shirikama súťaž Yabusame, pri ktorej trielili jazdci v zbroji plným cvalom po 218-metrovej dráhe vyznačenej stuhami. Dráhu lemovalo sedem terčov a každý z nich bolo treba trafiť na prvýkrát. Nebolo to nič jednoduché, veď cválajúci kôň letel úplne voľne, ovládaný len pevným zovretím nôh jazdca.

Inou disciplínou bol boj o šatku, vystrelenú do vzduchu, ktorú sa snažil zachytiť najšikovnejší zo skupiny jazdcov v priestore pod hradbami. Ten, komu sa to podarilo, si musel prebiť cestu pomedzi ostatných rytierov. Akonáhle sa dostal cez hlúčik jazdcov, musel prejsť stanovenou dráhou až k cieľu. Aj veľké majstrovstvo v jazde na koni bolo teda súčasťou Bujutsu.

Zdroj: http://www.kendo.sk/legendy/legendy.htm

#Ann