Zmena mi otvorila oči √

25.kapitola

ANETA

Odomkla som náš domček. Boli sme ešte obaja trochu mimo. Musela som sa ísť osprchovať a dúfala som, že tak zo seba zmyjem aj tie hnusné čašnícke ruky. Vytiahla som mobil a do poznámok som naťukala: IDEM SA OKÚPAŤ. Ukázala som mobil Adamovi, ktorý si akurát vyzul topánky. Prečítal si správu a objal ma.

„Dobre, ja zatiaľ teda spravím niečo na to jedlo," usmial sa a dal mi pusu do vlasov. Ako ja to veľmi milujem. Obdarovala som ho mojím najkrajším úsmevom a utekala hore. Kde je vlastne kúpeľňa? Pomaly som otvárala dvere za dverami až som ju našla. Bola zeleno, fialovo biela a veľmi sa mi páčila. Prešla som zopár skriniek a našla čisté osušky. Pustila som vodu do vane a pridala penu, soľ a olejčeky. Myslím, že by to mohlo stačiť. Celá som sa vyzliekla a hneď dala veci do práčky. Ľahla som si do vane a na nič nemyslela. Cítila som sa taká uvoľnená. Po asi hodine keď voda vychladla a ja som sa cítila lepšie, vyliezla som z nej. Zabalila som sa do osušky a zamierila do izby. Tá už našťastie viem kde je. Navliekla som na seba čisté čipkované spodnú bielizeň a podprsenku. Čo si oblečiem. Nakoniec som si obliekla čierne legíny a voľné biele tričko s malým vreckom. Keď som bola celá oblečená vyfúkala som si vlasy a dala si ich do strapatého drdolu. Nemaľovala som iba som si dala balzam na pery. Pozrela som a na svoj výsledok a musím uznať, že to bolo fajn. Pípla mi SMS

POĎ UŽ DOLE. ČAKÁM ŤA.

Usmiala som sa. Obula som si huňaté papuče a zbehla dole do jedálne. Wau. To čo som uvidela mi vyrazilo dych. Všade boli sviečky a na stole bolo presne to jedlo čo som si objednala v reštaurácií. Normálne ma zamrzelo, že som si neobliekla niečo krajšie.

„Páči?" opýtal sa ma nervózne Adam a poškriabal sa na hlave. Bolo vidieť, že nie je vo svojej koži. S úsmevom som prikývla a sadla si za stôl.

„Dobrú chuť. Nikdy som to nerobil tak dúfam, že bude chutiť," povedal a obaja sme sa pustili do jedla. Pravda bola, že mi to dosť chutilo. Samozrejme, boli tam menšie chybičky ale naozaj len malinké.

„Chutilo?" spýtal sa ma z obavami keď sme dojedli. Ako mu mám poďakovať. Využijem znovu ten istý spôsob ako som už dnes využila. Natiahla som sa cez stôl a chcela som ho znovu pobozkať. On sa však odvrátil. Ja som na neho zostala zmätene pozerať. Bozkávam sa zle? Už ma nechce? Prečo to spravil? Mala som v hlave milión otázok. On sa na mňa iba šibalsky usmieval. Vážne mu je na tom niečo smiešne? Lebo ja na tom nič smiešne nevidím. Nemohla som uveriť tomu ako ma jeho odmietnutie zasiahlo. Dosť hlboko. Až tak, že mi neposlušná slzička vybehla z oka. Rýchlo som si ju zotrela aby si ju nevšimol.

ADAM

Som ja ale k*kot! To ja som mal byť ten kto ju zasypáva bozkami a nie ona mňa. Nehovorím, že sa mi to nepáčilo ale to ja som ju chcel rozmaznávať. Chcel som aby cítila, že je moja princezná. To odvrátenie mala byť iba taká hra, no keď som uvidel ako ju to zasiahlo až ma pichlo pri srdci. Nie, toto som nechcel! Chcel som si u tuho zobrať do náručia a už ju nepustiť. Chcel som bozkávať jej dokonalé pery a nikdy neprestať. Chcel som ju proste rozmaznávať. Len čo som sa postavil, že ju objímem, rozbehla sa hore schodmi a zabuchla dvere. Bolo to pre ňu ťažké a ja som jej to zhoršoval len pre to, že som sebec. Hrozný sebec! Teraz sa mi rúca celý svet.

Prajem Štasné a veselé❤️