Začiatok.
Otočila som sa. Všetko bolo preč.
Otočila som sa a všetko bolo nenávratne preč. Krásy maličkostí čo napĺňali ma až do sýtostí. To všetko bolo preč.
Šťastné spomienky sa premenili na popol. Už z toho niet návratu. Už z nich nemôžeš poskladať nič.
Obzerám si to vyhorené majstrovské dielo a všímam si maličkostí, čo kedysi napĺňali ma. Už to nieje ako vtedy. Už tu nikdy nebude mama aby zachránila ma. Uvedomila som si, že toto je naozaj koniec.
Vstala som. Oprášila som zo seba popol a podišla som bliššie. Dom obklopený ružami bol celý čierny.
Ruže aj keď boli akoby neboli. Stratili svoju nádhernú farbu a odpadli.
Pohľad naň pichal v hrudi ako keď sa tej nádhernej ruže dotknete. Avšak živej. Tieto už boli mŕtve.
Otočila som sa. Aj pred domom bolo všetko preč. Otočila som sa a to všetko bolo nenávratne preč.
V srdci to pichalo ale ja som bola príliš prázdna na to, aby som niečo ďalšie cítila.
A padla som. Padla som na zem a bez ďalšieho náznaku sĺz som zaspala.
YOU ARE READING
METAFORA
PoetryKaždé slovo má svoju výnimočnú hodnotu. A každá myšlienka ešte väčšiu. Každé slovo v tomto lyrickom príbehu má svoj ZMYSEL, ŠPECIÁLNE MIESTO a JEDINEČNÝ VÝZNAM. Preto premýšľajte. Čítajte pomaly. Všetky slová sú na správnom mieste a spolu vytvárajú...
