Inside your heaven [HP Fanfiction]

44. Milovať človeka

„Intuícia je zvláštny inštinkt, ktorý žene hovorí, že má pravdu, či ju má, alebo nemá." (Elbert Hubbard)

„Mama, si v poriadku?" spýtala sa jej Nymphadora.

Andromeda vzala zo stola svoj prútik. Jej dcéra sa trocha mykla, lebo zrejme mala pocit, že ju matka chce zakliať. Nuž ona mávla prútikom a črepiny zo šálky sa spojili znova do kopy a rozliata horúca čokoláda z dlážky zmizla úplne.

„Mama, povedz niečo, prosím ťa..."

„Prečo by som mala niečo hovoriť? Čo vlastne chceš počuť, Nymphadora? Toto, čo tu rozprávaš je šialenstvo. Vieš, akí sú vlkolaci nebezpeční? Chceš, aby ti ublížil, aby ťa zabil? Znova mám ďalší dôvod, prečo sa o teba báť! Ja naozaj neviem, ako som ťa vychovala. To benevolentná Tedová výchova urobila svoje!"

„Mama, počúvaj ma," snažila sa Nymphadora dostať k slovu, ale Andromeda ju nepustila.

„Nebudem tieto šialené veci počúvať. Aspoň že ten Lupin má trocha rozumu a povedal ti, že si pre neho primladá a on je príliš chudobný a neviem, čo ešte. Má pravdu, si pre neho absolútne nevhodná!"

„Ľúbim ho," šepla Nymphadora. „Naozaj veľmi. Nezáleží mi na tom, čím je. Mne by nikdy neublížil. On za to nemôže, že ho v detstve pohrýzol vlkolak a urobil z neho to isté. On si to predsa nevybral sám. Vybral si niečo iné. Mohol byť ako všetci ostatní vlkolaci, mohol páchať zlo, ale on nie, on patrí do Fénixovho Rádu a je to skvelý čarodejník. Videla som ho bojovať viackrát a je skutočne zručný v dueloch, aj v mágii celkovo. Má veľké srdce, aj Sirius si ho veľmi vážil. Vieš, prečo sa Sirius stal animágom?"

Andromeda pokrútila hlavou. Už dávnejšie jej Nymphadora povedala, ako Sirius vlastne utiekol z Azkabanu a že sa dokáže zmeniť na veľkého čierneho psa. Nemohla tomu uveriť, ale bola naozaj hrdá na to, že sa v takom mladom veku dokázal stať animágom.

„Všetko to bolo kvôli priateľstvu s Remusom. On, James Potter a Pettigrew sa dozvedeli, čím Remus je a takto mu vyjadrili svoju podporu. Boli s ním pri premenách, nebol nikdy sám," vravela Nymphadora a usmievala sa pri tom. „Sirius mal Remusa skutočne rád a bolo to tak aj naopak. Je to veľmi smutné, že Remus prišiel o všetkých svojich priateľov. Mama, prisahám ti, je to skvelý muž."

„Je to vlkolak!"

„Áno, to je, to nepopieram, ale to nemení nič na fakte, že to skvelý muž," usmievala sa Nymphadora, akoby jej vôbec nevadilo, že jej ho mama zakazuje. „Ty si sa tiež zamilovala do tatka. A tatko tiež nespĺňal normy tvojej matky."

„Tvoj tatko ale nie je monštrum."

„Ani Remus nie je monštrum," pokrútila hlavou jej dcéra. „Niekedy ma vieš prekvapiť, mama. Dúfam, že niektoré veci budeš chápať, pretože aj ty si porušila všetky pravidlá pre lásku. Urobila si veľa romantických vecí, ale čím viac obe starneme, tak mám pocit, že sa z teba stáva iný človek. Viem, že si nemala ľahký život. Myslíš, že mne nechýba teta Pandora, alebo krstná Priscilla, alebo vždy večne usmiatí Fabián a Gideon? Alebo krstný Xeno a malá Luna? Všetci mi veľmi chýbajú. Ty nie si sama, mama. Máš mňa a máš tatka a predsa len mám pocit, akoby si sa pri nás trápila."

„Ja sa netrápim, Nymphadora," odvetila jej Andromeda. Nymphadora na ňu hľadela svojimi prenikavými hnedými očami, takými veľmi podobnými tým jej. Bolo jej veľmi ľúto, že ju dcéra takto vidí. Zmenila sa, vedela to. Vyhodil jej to na oči niekoľkokrát aj Ted, ale bolesť a straty ľudia menia. „Samozrejme, že si nadovšetko vážim, že mám teba a tvojho tatka. Ste moje všetko. Musíš však pochopiť, že to nie je normálne, aby si milovala vlkolaka."