1. Chapter

47 4 0
                                    

Tak je tu prvá časť Werewolf's diaries. To čo bude tmavo zvíraznené,ako napríklad toto, je od témy. bude toho viac ako normálneho textu. Tým sa vám len snažím opísať prostredie a tak...

Milý denníček...                                                               

Dnes ideme spolu s celou smečkou, vrátane alfy a jeho syna, na lov. Smečka je hladná, potrebujeme sa niečoho najesť. Ale Brigita povedala, že mala vidiny. Povedala niečo takéto: ,, Sam, sangue, Sam, sangue, Crystal, sangue, sangue, sangue, sangue. No per favore no!"  bolo to po Taliansky a znamenalo to: ,,Sam, krv, Sam, krv, Crystal, krv, krv, krv, krv. Nie prosím nie!"  Teraz sa veľmi bojím. Netuším kto je Sam ale viem kto je Crystal. Ja!

Bolí ma hlava, nevládzem písať, ale hlavne sa bojím. Povedala som to Tiphany, išla za alfou, povedať mu to. Už je tam dlho, mala by som sa ísť po nej pozrieť. Vstala som z môjho kresla a cez plecia som si prehodila hnedooranžovú šatku. Bosá som vyšla pred našu jaskyňu. Iný vlkodlaci žijú v normálnych domoch ale keďže som len obyčajná omega musím spávať v jaskyni. Niekedy si nahováram, že tam musím byť preto lebo za necelý týždeň sa zo mňa stane alfa a  musia ma schovávať v bezpečí pred upírmi. Mama mi hovorievala, že mám veľmi veľkú predstavivosť a fantáziu. Povedala, že je to dobre pretože si budem vedieť poradiť aj v tých najhorších situáciach lebo som aj veľmi vynaliezavá. Dodávala mi nádej pretože ostatný na mna len hučali zaspatá alebo aj horšie. Bolo to preto lebo  niekedy pri rozmýšlaní aké by  bolo byť pirátkou vo vesmíre, ktorá zachraňuje svet pred mimozemšťanmy som niekedy zaspala a bolo jedno kde, v škole, v jedálni (raz sa mi stalo, že som sa zobudila s hlavou v slepačej polievke, inokedy som zase mala polovicu hlavi od horčice) a preto ma volali zaspatá. Ale to je len jeden môj názov mám ich veľa ale jedna s tých ktoré ma vedia naštvať najviac, patrí:  malá zaspatá omega. Keď mi tak niekto povedal otrieskala som mu o hlavu vec, ktorá bola najbližšie a muselo to veľmi bolieť. Keď sa totižto naštvem mám sily viac  ako dve alfy dokopy. Potom začal skučať a zuťekal domov. Ale teraz už mama nežije a nemá mi kto pridávať odvahu do ďalšieho dňa. Tiphany má už 16 a stará sa skôr o frajerov a o seba, ako o mňa. Jediná Brigita všetko chápe, ale keby bola vlkodlak ani ona by to nechápala, ona je však čarodejnica a tak je to najlepšie. Tlama sa mi nezatvorí a mozog ani na chvílu neprestane rozmýšľať od veci. 

Kde som to vlastne skončila? opýtala som sa vduchu.                                                                                    A rozhliadla som sa navôkol. Nevidela som ju, ani necítila.

,,Kde môže byť?" opýtala som sa Melody. Melody je moja vymyslená  kamarátka. Nikto o nej nevie dokonca ani Brigita. Keby sa o nej niekto dozvedel už si to viem predstaviť: ,,Nemá kamarátov naša Crys, tak si musí niekoho vymyslieť. Ohh to je také smutné." hovorili by tie malé vlkodlaky. Už teraz toho mám dosť...

,,Psst Fluffy."  povedal niekto v tme

,,Kto je to?" 

,,To som ja Brigita."

,,Ale prečo sa schovávaš? Vylez!"

,,Za to čo som ti povedala. O tej krvi a tak, už viem kto je Sam."

,,Áno? Kto?"

,,Je to niečo akooo... alfa upírov."

,,Woow ale čo to má somnou spoločné?"

,,To neviem. Musím sa schovávať preto lebo sa boja, že s ním mám niečo spoločné. Nikto okrem alfy o nom nevie. A kedže som o nom mala tú vidinu si myslia, že som zradca alebo dačo také... Keď ma chytia tak ma strčia divím vlkodlakom. Musíš mi pomôcť!"

,,Oh Brigita mne je to tak ľúto ale... ako ti mám pomôcť?"

,,Schovaj ma u teba v jaskyni!" 

,,Dobre. Kde je Tiphany? Bojím sa o ňu je tam už veľmi dlho."

,,Ona..." rozplakala sa ,,ona je..." smrk ,,asi už.... mŕtva." keď dokončila hodila sa o zem a začala plakať. ,,Ja som ju chcela zachrániť ale oni ju brali preč a... tiež ju majú dať divím vlkodlakom. Ja som utiekla  za tebou."

Nemala som slov. ,,Ale...ale... ale" objala som ju a obidve sme sa rozplakali...

Spolu sme došli k nám do jaskyne.

,,Nemyslím si, že sme tu v bezpečí. V tom čo si povedala sa nachádzalo aj moje meno. Tiež ma budú chceť dať tým divím vlkodlakom. A kde inde ma budú hladať ako u mňa doma?"

,,Ja viem ale... asi sa budem musieť priznať."

,,K čomu?"

,,K tomu, že som čarodejnica a nie vlkodlak."

,,Ale oni to povedia tvojej mame a tá sa dozvie, že ja niesom čarodejnica ale vlkodlak a zakáže nám stretávať sa..." 

,,Ja viem ale všetko lepšie než aby nás mali zožrať za živa! Moju mamu možno presvedčíme."

,,A keby sme utiekli? Nikto by nás nenašiel."

,,A čo Tiphany?"

,,Neviem..."

,,Musíme to urobiť takto: 1. Pôjdem sa priznať

                                             2. Zoberieme Tiphany

                                           3.Pôjdeme za mojou mamou: Dovolí sa stretávať: Zostaneme kamarátky na                                               život a na smrť

                                                                                             Nedovolí sa stretávať: 4. Utečieme a zostaneme kamarátky na život a na smrť."

,,Dobre!"

A rozbehli sme sa rýchlo k domu alfy. Najprv to Brigite nechceli veriť, tak im ukázala nejaké kúzla a vysvetlila im situáciu. Vydali nám Tifany a tú sme odviezli domov. Teraz ma Brigita odviezla k nim domov a priznala som sa ja. Na nešťastie nám jej mama nedovolila stretávať sa. Ani sme s Brig nemali čas naplánovať útek. Vyhnali ma s novinami a ja som trielila domov ako o dušu. Doma som sa schúlila pod perinu ktorá voňala hovädzím mäskom a zaspala som...

Dostali jste se na konec publikovaných kapitol.

⏰ Poslední aktualizace: Jan 05, 2014 ⏰

Přidej si tento příběh do své knihovny, abys byl/a informován/a o nových kapitolách!

Werewolf's diariesKde žijí příběhy. Začni objevovat