Zmena mi otvorila oči √

29.kapitola

ADAM

Prebral som sa v šatni. Pamätám si na tvrdý náraz ale nič ma nejak extra nebolí.

„Čo sa stalo?" opýtam sa zdravotníka, ktorý je pri mne.

„Nabral ťa protihráč, padol si na ľad a stratil vedomie. Nič vážne ti nie je keďže si sa prebral. Samozrejme, dnes už nebudeš hrať," zhrnul môj zdravotný do pár viet. Pomaly som sa posadil a napil vody.

„Ozaj snažilo sa sem dostať nejaké dievča. Teraz čaká vonku," povedal a odišiel. Aké dievča? Aneta? Ako by sa o tom dozvedela? Pomaly vstanem a otvorím dvere. Hneď sa mi hodí do náručia. Mám pocit, že sa o mňa bojí poslednom čase stále.

„Ako si vedela, čo sa stalo?" spýtal som sa. Veď mala byť u psychologičky. Vytiahla mobil a naťukala odpoveď:

BOLA SOM NA ZÁPASE. CHCELA SOM ŤA PODPORIŤ.

Usmial som sa a pobozkal som ju. Pery jej chutili ako vanilka. Pravdepodobne si ich pred chvíľou balzamovala.

„Poďme si teda pozrieť ešte koniec zápasu," navrhol som a ona prikývla. Chytil som ju za ruku a viedol k VIP miestam. Chcela namietať ale ja som vytiahol svoju kartičku, s ktorou sa dostanem všade na štadióne. Sadli sme si a ja som sa pozrel na tabuľu. 2:1 pre nás a dve minúty do konca tretej tretiny. To teoreticky znamená, že by sme mohli vyhrať.

A tak sa aj stalo. Vyhrali sme. Bolo mi trochu ľúto, že som nemohol odohrať celý zápas, ale mať Anetu na kolenách a bozkávať ju všade na tvári tiež nebol zlý program. Po zápase som chalanom predstavil Anetu. Zobrali ju úplne super a dobre zobrali aj to, že je nemá. Dočasne. Dohodli sme sa, že pôjdeme víťazstvo osláviť do neďalekej reštaurácie. Chalanom došli tiež priateľky takže som sa tam necítil blbo, že iba ja som tam s priateľkou. Jediný kto nemal nikoho bol James. Prišlo mi to trochu zvláštne ale neriešil som to. Všetci sme si objednali pivo a nejaké jedlo. Samozrejme Aneta to nedojedla a tak som to musel po nej dojesť. Nevadilo mi to, pretože som bol hladný ako vlk. Kým som jedol Aneta si dosť rozumela s Jamesom. Musím uznať, že som trošičku žiarlil. On jej stále niečo hovoril a ona mu odpovedala cez mobil. Zase ale môžem byť rada, že si našla nejakého kamaráta. Veď okrem mňa tu nikoho nemá a ani nepozná. Aj keď si mohla nájsť nejakú babu.

ANETA

James bol výborný spoločník. Bol vtipný, múdry a musím uznať, že aj pekný. Dokonca rád číta knihy presne ako ja. O knihách by som vedela „hovoriť" celé hodiny. Pozriem sa na mobil. Pol 10. Mali by sme už ísť.

„Mali by sme už ísť," povie Adam ako keby mi čítal myšlienky. Všimla som si, že je akýsi divný. Asi sa mi to iba zdá. Prikývla som a rozlúčila som sa so všetkými. Jamesa som na rozlúčku objala. On mi zobral mobil a naťukal mi jeho telefónne číslo. Na znak vďaky som sa na neho usmial. Vyšla som s Adamom von z reštaurácie a chytila ho za ruku. Stále bol divný. Očami som ho vyzvala aby mi povedal čo mu je.

„Nič, nerieš to," odbil ma. Au. To zabolelo. Zastala som a pozrela sa na neho. On si nahlas vzdychol.

„Trochu žiarlim," priznal sa a pozeral sa do zeme. Zdvihla som mu bradu a pobozkala som ho. Je mi jedno, že ma chce rozmaznávať. Chcem aby vedel ako veľmi ho ľúbim. Hneď zažal spolupracovať. Jemne mi kusol do spodnej pery a ja som dala jeho jazyku voľný vstup. Bozkávali sme sa dravo, no zároveň v tom bozku bolo všetko. Tak veľmi mu chcem povedať, že ho milujem.

„Milujem ťa a viem, že ty mňa tiež," povedal. Ja začínam vážne veriť, že vie čítať myšlienky.