My Perv. Brother {EXO HunHan} ✓

My Perv. Brother

Ráno ma prebudilo ostré zimné slnko, ktoré mi vyrážalo rovno do tváre. Pozdvihol som obočie a rukami si pretrel oči. Otvoril som ich dokorán a rozhliadol sa po izbe ktorú zdieľam so svojím... nechutným bratom. Bol som rád, keď tam nebol no zároveň som sa bál toho čo práve robí. Po včerajšku som nemal najmenšiu chuť ho vôbec vidieť ani s ním prehovoriť.

Flashback:
Konečne som sa nachádzal pred bránou svojho domu. Po práci sme šli s Taom do baru no bol som veľmi unavený takže som sa vrátil pomerne rýchlo domov. Otvoril som dvere a vošiel dovnútra. Bolo už dosť neskoro aj keď som prišiel o pár hodín skôr ako som zvyknutý chodiť z baru. Myšacím krokom som prešiel cez miestnosti domu hore schodmi do mojej izby tak, aby som nikoho nevzbudil. Rodičia mali zapnutú telku pri ktorej zaspali na gauči a bol som prekvapený keď som Hunnieho nenašiel v kuchyni vyjedať chladničku. Večer má vždy apetít za nás všetkých. Nechápem kde sa to všetko do neho zmestí. Vyšiel som posledný schod a zamieril si to k našej izbe. Potočil som kľučku a vošiel som dovnútra. Ostal som tam stáť ako obarený a vypulil som oči. Môj brat mi bol otočený chrbtom na svojej posteli a pred sebou mal notebook s mojou fotkou nad ktorou si robil dobre. Jeho vzdychy boli tlmené no každú chvíľu sa viac a viac stupňovali. ,,S-Sehunnie !" Vykríkol som tak že to muselo zobudiť našich. Potočil hlavou smerom ku mne a zadíval sa mi hlboko do očí. Mal ich mierne pootvorené, plné vzrušenia a ani to že som ho práve nachytal ho neodradilo od toho aby to dokončil. ,,L-Lu...a-aaah." Zavzdychal moje meno, ktoré mi priamo povedal do tváre a urobil sa na obrazovku notebooku.

,,S-si nechutný ! Čo to kurva robíš !?" Cítil som sa ponížene, ani som nečakal na jeho odpoveď. Otočil som sa mu chrbtom a namieril si to von z domu čo najďalej od neho.

..................

Po chvíli blúdenia uličkami Seoulu som sa rozhodol vrátiť sa. Už boli 2 hodiny ráno takže Sehun bude určite spať. A presne tak aj bolo. Veľmi potichu som zatvoril naše dvere aby som ho nevzbudil. Začal som si na seba dávať tepláky a voľné tričko na spanie. Ľahol som si do svojej postele snažiac sa nemyslieť na to, čo moje oči práve videli. Viem že sa mu nedokážem vyhýbať naveky, ale teraz mi bol maximálne nechutný. Zaspával som s myšlienkou na to, ako bude prebiehať zajtrajšok po tomto incidente.
Koniec Flashbacku

Odhrnul som perinu zo seba a pomalým krokom sa dostal k naším dverám. Otvoril som ich a vyšiel na chodbu. V celom dome bolo podozrivé ticho. Rodičia bývajú ráno skôr hore ako my, skúšajú si texty do práce a buntošia po celom dome, ale teraz...nikde nikoho. Som tu sám ?...Nie, nie to je blbosť. Rodičia sú síce herci, takže moc nebývajú doma lebo veľa cestujú do iných krajín natáčať, ale Hunnie je na Vysokej škole. Skoro nikde nechodí pretože nestíha s učením. Nikdy nebývam sám, aj keď máva prázdniny, stále je doma a nevychádza von. Prechádzal som chodbou smerom do kuchyne a už som za sklenenými dverami od nej videl postavu svojho brata. Jeho farebné vlasy sa tam len tak mihali a prechádzal sa stále po celej miestnosti keď si konečne sadol. Prehltol som nasucho a potriasol hlavou. Nechcel som ho vidieť, ale bol som veľmi hladný pretože som včera v práci moc nejedol a večer len pil s Taom. Môj škvŕkajúci žalúdok ma stále hnal dopredu. Pot mi stekal až z čela. Bol som nervózny. Prešiel som si dlaňami po tvári a otvoril dvere. Sehun sedel pri stole s mobilom v ruke a pred sebou mal misku s cereáliami. Na vŕzgajúci zvuk dverí okamžite zareagoval a zdvihol hlavu smerom k mojej maličkosti. Díval sa mi nepretržite do očí a ja som len uhýbal pohľadom. Sklonil som hlavu a odkráčal si to ku kuchynskej linke a z jej časti si vybral tanier s lyžičkou. Z dolného šuflíka som si vybral cereálie a nasýpal ich do misky. ,,Dobré ráno Hyung." Vypulil som oči. Dobré ráno, vážne dobré rano, to mu není ani trochu trápne.