Po dosť zlých časoch, keď som sa rozišla s hnusným podrazákom ( bolo to v Apríli) som v jeden deň dostala žiadosť o priateľstvo na facebooku od chlapca, ktorého som poznala len preto, že pár mesiacov dozadu som sa priatelila s jeho najlepším kamarátom, s ktorým som neskôr bola pol roka rozhádaná. Ten chlapec mi prišiel veľmi milý, a tak som prijala žiadosť a on mi napísal. Písali sme si každý deň.
Prvý krát som ho stretla keď som chodila ešte na základnú školu a išla som akurát zo školskej jedálne. Išiel po chodníku okolo brány mojej už bývalej školy.
Mal prekrásny úsmev. Trošku som sa hanbila ale pozdravila som mu. Neskôr sme sa dohodli, že sa stretneme. Nesmierne sa mi ten chlapec zapáčil, tak som súhlasila a na ďalší deň sme sa stretli. Musím priznať, bála som sa, pretože viem že s chalanmi, ktorých nepoznáme, by sme sa sami nemali len tak mi dievčatá stretávať. No on bol úplne iný. Aspoň na začiatku. Prvé stretnutie s ním bolo nádherné. Síce poznali ho spolužiačky, ale priali mi to. Totiž videli, že som zamilovaná, len ja som to nechcela priznať. Prvé stretnutie bolo trochu zvláštne, stretli sme sa pri garážoch, ktoré sú pri tej škole, oproti rieke. Prešli sme sa ulicou išli sme cez most na druhú stranu, vyšli sme na kopec (veľmi ťažko sa nam tam išlo) a sadli sme si na malý zvalený strom. Pamätám si, ako sa cestou na mňa usmieval tým prekrásnym jeho úsmevom a povedal mi: Máš tak zlatý úsmev:)
Bola som celá červená ( ako paradajka) no usmiala som sa poďakovala mu a povedala som že ho má takisto.
Keď sme sedeli na tom strome, rozprávali sme sa, no potom sme stíchli a v tom momente prišli bozky. Bolo to dosť unáhlené, no neľutujem to. Tak po polhodine musel už odísť tak som ho odprevadila a šla som k mojej mame. Bolo to vtedy moje najkrajšie prvé stretnutie.
Dokonca som zistila, že je gitarista v skupine s troma.chlapcami ďalšími. Bola som na neho veľmi hrdá.
