Olivia je novinárka pracujúca v prestížnom časopise. Keď dostane novú, vzrušujúcu prácu - spraviť epické interview s jednou s najväčších kapiel na svete - 5 Seconds of Summer - snaží sa spraviť to čo najlepšie.
Postupom času však zisťuje, že nie...
z celého srdca Vám ďakujem za to, že ste so mnou ostali až do konca tohto príbehu. Priznávam, veľa krát to bolo ťažké - nechcelo sa mi, každé slovo som zo seba doslova musela ťahať, nestíhala som, alebo som mala pocit, že tento príbeh nestál za nič a mala som chuť ho vymazať, ale vaša podpora, komentáre a hlasy ma neustále utvrdzovali v tom, že mám pokračovať.
Nechcem vyznievať príliš sentimentálne, ale pravda je taká, že som neskutočne rada, že ste moju prácu čítali a dali jej šancu. Veľa to pre mňa znamená a som vám vďačná!
V totále má moja "kniha" 109 500 slov a 618 517 znakov. Túto knihu som mala publikovanú na inom profile, kde som ju písala po anglicky, potom som ju vymazala a bezhlavo som ju začala prekladať do slovenčiny, ale potom som si uvedoomila, že sa mi to vôbec nepozdávalo a tak som ju vymazala a trocha poupravila. Zrod "novej" verzie knihy sa datuje do 15.6.2016, takže som ju písala viac ako polroka, keďže epilóg som vydala 26.12.2016. Ale na to, aká dlhá tá kniha je, sa mi zdá, že to nebolo až také dlhé. Dokonca sa mi podarilo celkom dlho pravidelne vydávať časti každý týždeň, za čo som na seba hrdá.
Kedysi som tu mala publikovanú i inú knihu, kde som vysvetľovala, ako som dostala nápad na túto knihu, ale pre tých, čo to nikdy nečítali, tu je moje vysvetlenie:
Čo bola primárna inšpirácia?
Po tom, čo som si prečítala 5SOS interview s Rolling Stone, doslova ma kopla múza. Autor článku s nimi strávil týždeň a chodil s nimi na všelijaké eventy a koncerty - a prakticky to bolo to, čo ma inšpirovalo.
V tom článku sa troštička popisoval život 5SOS a to, s čím sa denne stretávajú, čo cítia, čo prežívajú, akí naozaj sú, ale ľudia to o nich nevedia. Začala som premýšľať nad tým, aké by to bolo, keby s nimi niekto strávil dlhší čas a spoznal by ich lepšie. Pretože všetci vieme, že naozaj sa ich spoznať len cez to, ako vystupujú pred kamerami, nedá.
A tak ma napadlo, že moja hlavná postava by mohla byť novinárka a mohla by sa s nimi počas robenia článku do časopisu spriateliť a spoznala by ich naozaj - videla by aj za celú fasádu ich osobností.
Druhá vec, ktorá sa mi v tom čase, keď vyšiel ten rozhovor v Rolling Stone zdala, bola tá, že Calum bol taký tichý a smutný (v tých interviewách, ktoré boli v tom čase s nimi natočené) a to ma inšpirovalo ešte viac. (Inak, asi pred niekoľkými dňami Calum pridal fotku, kde má znova ostrihané vlasy, ako minulý rok a napísal tam ako popis, že minulý rok si ich ostrihal preto, lebo si prechádzal menatl breakdown-om, takže moje pozorovania sa potvrdili.)
Čo keď by bol Calum, ako hlavná postava, vlastne úplne stratený a neustála sláva a tlak verejnosti by naňho príliš doliehal? A čo keď by mu mala Olivia pomôcť pomaličky sa cez to dostať a popritom by sa možno do našej stratenej duše (alias Caluma) i zamilovala?
Musím povedať, že Rolling Stone mi dal tú prvotnú myšlienku. A smutní a deprimovaní členovia kapely tú druhú. Stále si však myslím, že stavebným prvkom tejto fanfiction je fakt, že verím tomu, že celebrity a známych ľudí vôbec nepoznáme a v skutočnosti sú absolútne iní ako pred kamerami. A takisto verím tomu, že sláva ma veľa negatívnych aspektov. (U 5SOS sa v tom stále uisťujem - najprv Michael s tým, že povedal, že mal depresie, potom Calumov tweet "One day I will leave and live a normal life"... Calum dokonca postol na Instagram celkom dlhú správu o tom, ako mu nebolo dobre /myslím, že to bolo tesne po koncerte v Madison Square Garden/. A čítala som i článok s 5SOS v Kerrang-u! a hádajte čo... Ashton tam povedal, že minulý november chcel vypadnúť preč, mal pokrk všetkého a mal depresie. A z týchto všetkých vecí usudzujem, že sláva ma dve úplne odlišné tváre a to ma tak trochu fascinuje - vlastne ma to fascinuje natoľko, že som sa o tom rozhodla napísať.)
Kde a ako píšem?
Píšem výhradne doma alebo na miestach, kde je pokoj. Sedím za počítačom, ťukám do klávesnice a popritom mám pustenú nejakú hudbu (poväčšine nejakú smutnú, lebo pri tej sa mi píše lepšie - pri veselej hudbe by som iba spievala a poskakovala ako totálne vyspelý človek, ktorým určite som!)
Aké dlhé boli moje kapitoly?
Zvyčajne od 2500-3500 slov, ale našli sa i také, ktoré dosahovali 5000 slov.
Mala som príbeh rozpracovaný do detailov? Stretávala sa s autorským blokom?
Príbeh som mala celkom dobre premyslený až po koniec. Mala som napísané, čo by sa malo stať v každej kapitole, ale nebolo to na 100% záväzné a veci som si upravovala tak, aby sa mi do príbehu hodili.
Stretávala som sa s writers block-om? V pravom slova zmysle nie. Keďže som mala príbeh rozplánovaný, o nápady núdza nebola. S čím som však mala väčší problém, bolo to, že nikdy som nevedela, ako som mala ďalšiu novú kapitolu začať, čo bolo celkom smutné a asi to ma v písaní spomaľovala najviac.
Ale musím priznať, že takisto som do príbehu nedala dosť veľa vecí, ktoré som tam chcela dať pôvodne. Niekde pri 30. kapitole sa mi tento príbeh úplne prestal chcieť písať a tak sa to vlieklo až do konca a tak som knihu chcela ukončiť čo najskôr a tak som veľa scén proste vynechala.
Bude i druhé pokračovanie?
To je asi tá najzávažnejšia otázka. Od začiatku písania tohto príbehu soom vedela, ako by som chcela tento príbeh ukončiť. Ale zároveň som vedela, že tak som ten príbeh nikdy nemohla nechať a tak mi bolo jasné, že bude i druhá časť, kde sa vysvetlí viacero vecí a Calum a Olivia budú mať svoj zaslúžený koniec.
Ale, aby som bola úprimná, asi som už trocha z tohto príbehu a možno i 5sos vyrástla a neviem, či sa mi chce písať ďalšie pokračovanie. Bohužiaľ pri pomyslení, že by to malo byť niečo rovnako dlhé, ako toto, sa mi doslova zatočí hlava. Už sa asi v živote (alebo aspoň v blízkej budúcnosti) neodhodlám na niečo takéto dlhé.
Ale nechcem, aby to takto skončilo, takže pravdepodobne niekedy v budúcnosti publikujem veľmi dlhú poviedku, ktorá uzatvorí celý príbeh. Neviem, kedy to bude, ale chcem to spraviť, pretože mám pocit, že vám to dlžím po tom, ako som to celé ukončila.
Takže toľko k druhej časti.
A už mi neostáva nič iné len vám poďakovať. Každá podpora môjho príbehu je úžasná a ja vám za ňu ďakujem! Zaslúžite si všetku lásku tohto sveta a milujem vás.
💜
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
