Surprise (BOOK2)

11. kapitola

"Takže plán hry!" ozval sa černovlasý a ľahol si na posteľ brunetky.

"Ty vieš aj niečo hrať?" uškrnula sa naňho Joy a oprela sa chrbtom o dvere izby, aby započula každý jeden zvuk za nimi. Keby sa náhodou chceli jej otec a Justin zahrať na špiónov. 

"Ha, ha, ha. Myslím, že zmysel pre humor si podedila po strýkovi," pretočil očami Tate a pozrel na biely strop hotelovej izby.

"To je Harry tak vtipný?" spýtala sa a posadila sa k jeho nohám. Snažila sa nesmiať na jeho ponožkách, ktoré asi jej nový kamarát považoval za pekné. 

"No, skôr je suchá.." nestihol dopovedať lebo naňho Joy hodila výstražný pohľad.

"Aký je plán?" spýtala sa priamo a ľahla si vedľa neho do postele. Nevedela prečo, ale nemala problém sa k nemu správať ako k jej rodine. Akoby sa poznali od malička a pritom je to sotva pár hodín.

"Daj mi papier a pero a niečo vymyslíme," pokrčil ramenami a zatvoril svoje hnedé kukadlá. Počul ako brunetka vedľa neho nespokojne zamrnčala.

"A to nemôžeme vymýšľať bez papiera a pera?" zafňukala a dostala sa z postele k svojmu kufru. Pre ňu ako pre lenivého človeka, to bola ako cesta na horu. Niekedy sa aj seba samej čudovala, že toto jej príde namáhavé a niekdy behá aj niekoľko hodín na ihrisku.

"Vždy je lepšie si všetko rozplánovať, aby sa na nič nezabudlo!" uškrnul sa a posadil sa na posteli, aby sa mu lepšie písalo. Rozhodol sa, že to bude písať sám, kedže písal zrozumiteľne a nie ako Joy, ktorá malá popísaný už skoro celý blok poznámkami. 

"To máš od koho?" zdvihla obočie. Naozaj pre lenivého človeka je vymyslieť plán hotový zázrak.

"Môjho otca," šepol pyšne a vytrhol jej blok z rúk a trpezlivo čakal kým nájde aj pero. Nakoniec si musel vystačiť s ceruzkou, ale to mu nejak neprekážalo. Počkal kým sa k nemu vyškriabe (doteraz si neuvedomil, že je taká krpaňa) na posteľ a opatrne ceruzkou napísal PLÁN HRY.

"Za prvé, zaistiť, aby sa tvoji otcovia nehádali, naopak aby sa tvoj otec hádal s Justinom," stíšil hlas Tate, "to je tvoja úloha."

"Moja?" zdvihla prekvapenie obočie a neveriaco ho sledovala. Bola ich anjelik, vážne netušila ako to má docieliť tak, aby nikomu neublížila!

"Naša," opravil sa a objal ju okolo pliec. Joy si vydýchla a očami skenovala miestnosť, aby nepustila červeň na jej líca.

"Čo tak začať s prvým bodom?" šepla a pozrela naňho s iskričkami v očiach. 

"Ako..?"

"Ako veľmi zlý si vo futbale?"vyskočila z postele a zobrala do ruky loptu.

"Hrozný!" zdesil sa.

"Skvelé! Pretože mne Justin dovoľuje hrať futbal vnútri bytu! Vždy! A otec to priam neznáša!" uškrnula sa už ťahala rozpačitého Tatea z jej izby do predsiene, kde sa nachádzalo pár drahých vecí. 

***

"Čo to je?" zamračil sa Louis a nespokojne sa pomrvil v náruči blondiaka. Ten mu niečo zachrápal na odpoveď a otočil sa k nemu chrbtom. Brunet si unavene pretrel oči a posadil sa na posteli. Poslepiačky nahmatal svoje tričko a navliekol ho na seba, aby po byte nechodil iba v pyžamových nohaviciach.

"Mal si pravdu si hrozný!" počul smiech svojho anjelika. Trocha sa pousmial keď si uvedomil, že sa to rozpráva s Tateom. No úsmev mu hneď zmizol, keď započul rozbitie skla. Dúfal, že malý rozbili iba nejaký pohár a ani jednému sa nič nestalo.