Inside your heaven [HP Fanfiction]

46. Krutá pomsta

„Vojna je najbeštiálnejším šialenstvom!" (Leonardo da Vinci)

„Mama," Nymphadora otvorila dvere na spálni rodičov a zaklopala na dvere, „môžem ďalej, však?"

Andromeda prikývla a jej dcéra vošla dnu, zavrela za sebou dvere a vyzerala byť naozaj smutná. Sledovala ju, ako si sadla na kraj jej postele. Ruky si spojila v lone a hlavu mala najprv sklonenú, ale potom ju zodvihla a pozrela sa jej do očí.

„Mama, ja som naozaj netušila, že sa ťa to tak dotkne," vravela Nymphadora. „Je mi to ľúto."

„Vieš, Nymphadora, matky si zvyčajne veľmi prajú byť na svadbe svojich dcér. Chcú im s nimi pomáhať. Ja som svoju matku na svadbe nemala, ale to bolo z iného dôvodu. Ak ti mám povedať pravdu, tak mi to chýbalo. Myslela som si, že my dve máme iný vzťah. Nevyčítam ti, že si sa rozhodla tak rýchlo vydať, to nie, ale jednoducho ma to sklamalo. Tešila som sa, že raz budem na tvojej svadbe..."

„Chápem," prikývla Nymphadora. „Možno som konala veľmi rýchlo, ale ja som raz taká. Remus ma presviedčal, aby sme ešte počkali. On naozaj chcel, aby som mala svadbu podľa svojich predstáv. V nich však bol iba on. Pretože ak niekoho miluješ, tak si ho vezmeš hocikde. Iba ty a on."

Andromeda na ňu hľadela a skutočnosti to dokázala pochopiť. Tiež bola ochotná si Teda zobrať hocikde. Pretože láska, ktorú k nemu cítila, bola taká obrovská, že kvôli nemu opustila rodinu a vzdala sa všetkého.

„Viem, že sa hneváš," pokračovala jej dcéra. „Keď sa skončí vojna, možno by sme s Remusom mohli mať ešte jednu veľkú svadbu. So všetkým, čo k tomu patrí. Ty mi ju pomôžeš pripraviť. Čo na to povieš?"

Nemohla sa viac na ňu hnevať. Nedokázala to. „Ako len chceš, Dora."

„Ešte sa hneváš?"

„Trocha," usmiala sa Andromeda.

„Čo povieš na Remusa? Páči sa ti aspoň trocha?"

„Je veľmi slušne vychovaný a milý. Vyzerá byť láskavý a čo je úplne zrejme, má ťa veľmi rád. To je to najdôležitejšie," usmiala sa na dcéru a chytila ju za ruku. „Ten jeho problém mi prekáža, Nymphadora, ale tvoj otec má pravdu, on za to nemôže. Ak si šťastná, som aj ja šťastná."

„Som veľmi šťastná, mami," opätovala jej úsmev Nymphadora. „Naozaj veľmi."

„To som rada, srdiečko," nahla sa k nej a silno ju objala. Ako už dávno nie. Nymphadora nebola veľmi na prejavovanie citov. Už ako malá, sa často vyhýbala jej objatiu a v puberte nezniesla ani len bozk na čelo.

Teraz to však bolo iné. Nymphadora jej objatie opätovala. Andromeda ju pohladila po ružových vlasoch a objatie si užívala ako už dávno nie. Stále sa na ňu trocha hnevala, ale už dávno pochopila, že jej dcéra je iná, ako bola ona, keď bola mladšia. Jej dcéra bola proste malý rebel, veci robila po svojom a podľa seba. Cítila sa tak dobre, lebo to cítila srdcom. A okrem toho mala Nymphadora pravdu. Vojna skončí a potom bude veľká svadba a možno dovtedy si Remusa aj obľúbi.

„Ďakujem, mami," Nymphadora sa nakoniec od nej predsa len odtiahla, keď to už uznala za vhodné. „Počuj, niečo som ťa chcela ešte poprosiť. Povedala som to tatkovi a ten súhlasí. Týka sa to Rádu."

„O čo ide?"

„Na konci mesiac bude Harry plnoletý a treba ho previesť z jeho domova do bezpečia Brlohu. Vymysleli sme taký plán a potrebujeme na to pár domov s opatreniami. A mňa napadol náš. Máme tu predsa rôzne opatrenia proti cudzím ľuďom. Nejde o nič veľké, iba by sem Harry a Hagrid prišli a potom sa pomocou prenášadla dostali do Brlohu. Nič viac, mami. Svoj dom ponúkli viacerí z Rádu."