Sex,drugs,party,love

Chapter 4

Pripomína mi... Pripomína mi môjho medveďa! Keď som bol malí, dostal som od mamky medveďa. Mal smaragdové oči. Miloval som ho nadovšetko... Alebo Harry mal smaragdové oči? Ja neviem! Preboha, to tie drogy a alkohol pôsobia až takto? Veď to nie je až taký dlhý čas! Alebo je? Jesus, pomôž mi... Neviem si spomenúť na oči môjho bývalého. Hanba, Tomlinsone! Hah, ale čo už po tom. Maca nemám, ani toho druhého. Myslím Harryho. Do pekla, prečo na neho myslím? To už nemá cenu... Radšej pôjdem s Jamesom už domov. Znie to divne, ako keby sme spolu chodili. Musím mu vymyslieť nejakú prezývku. "James? Môžem ťa volať Jimmy?" "Jasné, prečo nie? A ja ťa môžem volať ... hmmm? Ako ťa môžem volať?" "Neviem, skús mi niečo vymyslieť.. Jimmy" dopovedal som, a už som upaľoval k dverám. Toto celé bol jeden veľký trapas. Radšej s ním nikde nebudem chodiť, lebo ako vidím, obidvaja dosť premýšľame, a ani nenaviažeme reč. Ale ja ho musím dosť. Musím naviazať nejak reč. Síce neviem o čom on premýšľa, ale o tom čo premýšľam ja, by sme sa radšej nemali baviť. "O čom celí čas premýšľaš?" Vykĺzlo zo mňa ako neviem čo.. "J-ja nepremýšľam, ja len neviem čo mám hovoriť...N-no veď vieš." "Nie neviem, povedz mi to. Že ty si sa do nejakého dievčaťa zaľúbil?" povedal som pobavene, zatiaľ čo on sa nad tým nesmial. Ups, asi som niečo zlé povedal. "Ja nie som na dievčatá, a typujem, že ani ty." "Jak to vieš? A potom o kom premýšľaš?" tvár mu sčervenela. Nevedel som, čo sa bude diať ďalej, ale rýchlo na to zareagoval: "Rozmýšľam kde to ideš, keď bývame úplne iným smerom, ty trdlo." Buum! Silný úder mi uštedrila lampa, ktorú som nevidel. No fasa, určite budem mať bunču. "Pomôžem ti?" Ako to dopovedal a natiahol ku mne ruku, zvalil som ho k sebe. Veď čo, nebudem tu ležať sám, veď prečo by som mal. Začal sa smiať ako malé decko, a ja s ním. Bolo leto, a tak som si predstavoval aké by to bolo, keby som s ním trávil detstvo.  Moje detstvo bolo dokonalé, až na pár malých chýb. Na pár malých chýb, ktoré sa mi začali premietať v hlave...

"Jenny nie! Okamžite pusť toho draka!"  povedal som malému dievčatku, ktorá stála vedľa mňa a hrala sa s mojím drakom. "Si len malý strachoprd, Lousi. Nič sa mu nestane. Nesprávaj sa ako dievča, schlap sa!" začervenal som sa, a okolo mňa sa spustil rehot. "Haha, Tomlinson je paprika!Haha, Tomlinson je dievčatko! Louisica!"

Táto myšlienka, alebo obraz minulosti cezo mňa prebehla tak, že som sa až striasol. Bolo to veľmi nepríjemné, ale spomenul som si na Jenny. Tá jediná ma niekedy chápala, keď ma nikto nechápal. Tá jediná vedela, čo mi je. Tá jediná, a predsa, tu nie je. Tá jediná by mi teraz vedela pomôcť. Ale tá tu nie je. Nie je nikde. A prečo? Za to by som sa najradšej zabil. A ako som si už všimol, tak nie len za to, ale aj za kopu iných vecí. Eeeh, to by sme tu bol do rána, keby som tu vymenovával.

"Lousica, buznica! Lousica, buznica!" počul som stále, keď som okolo niekoho prechádzal. Teraz je asi "in" urážať niekoho, kto je iný. Kto vie, prečo. Som normálny človek, len inak orientovaný. Ale to je predsa normálne!

I pri tejto spomienke som sa striasol. "Stalo sa ti niečo?" okamžite povedal James, keď som sa striasol. "Nič, len som si spomenul na niečo." "Na čo? Nože mi teraz povedz ty, na čo stále myslíš. Keď myslíš, máš oči tak rozžiarené, že sa divím že ti nevypadnú." začal sa chichotať, a ukázal zuby. Krásne, biele zuby. Neviem, ako to robil, že ich mal tak biele. Ja už som ich mal nažltnuté, z tých drôg a alkoholu. "Pôjdeme?" postavil sa, a zdvihol ma. "Sorry, že som ťa zhodil na zem. Neovládol som sa, vrrrr" zavrčal som zo smiechu. On sa nad tým len zasmial, a pokračoval v chôdzi . Ako sme tak chodili uličkami, začal som si spomínať, ako som po uliciach chodil s Harrym. Ruka v ruke. Pamätám si, ako som sa bál, že nás ľudia neprímu, a strašne som mu stískal ruky. A pamätal som sa aj na to, ako to bola pravda... Neviem, prečo pri Jamesovi rozmýšľam o Harrym. Mal by som prestať. "James? Povieš mi niečo o tvojom detstve?" "Nooo, noo.. Neviem čo by som mal povedať. Narodil som sa v nemocnici, narodil som sa mojej mame. A neuveríš, mám aj otca!" začal sa smiať. Neviem, čo tým chcel povedať, ale ja som sa nezačal smiať. Mne to veľmi smiešne neprišlo.

Poznámka autora: Chcela by som poďakovať za všetky komentáre a votes. Veľmi ma to teší ^^ Aspoň viem, že mám pokračovať :) Ďalší diel dám, keď tu bude 5+ votes a 2+ komentárov, aby som vedela že to aspoň niekoho zaujalo, a že mám písať ďalej :) Dík :)