Táto kniha je úžasná. A hlavne mi pomohla pri tom, aby sa moje myšlienky vybrali iným smerom.
,,Sophia." zatvorím knihu a sústredím sa na Izzy.
,,Áno?"
,,Rodičia ti odkazujú, že sa máš zbaliť." nechápavo zdvihnem obočie. Izzy pochopila, že som tomu nerozumela a pokračuje. ,,Budeš bývať inde, s........Alecom."
Bože! Nie! Nie! Nie! V žiadnom prípade! Ešte od neho chytím niečo.
,,Nie!" zakvílim. Zosuniem sa na koberec. Kľaknem si pred posteľ a spojím ruky.
,, Oh všemohúci Bože! Čo som ti urobila? Prosím odvolaj to! Zruš túto kliatbu, čo si na mňa uvalil. Prosím!" modlím sa. Dúfam, že ten neexistujúci Boh ma vyslyší.,,Sophia, postav sa. Toto je už trápne." pristúpi ku mne Izzy a pomôže mi vstať.
,,No tak, to zvládneš." povzbudí ma. Zazriem na ňu. Vážne? Toto nedám.
,,Nehádž urazené tváre a bal sa."
,,Dobre mami." urobím si srandu.
Moju iróniu ignoruje. ,,Mám ti pomôcť?" ešte sa aj ponúkla, že mi pomôže. Izzy je vážne úžasná duša. Úplný opak svojho brata.
,,Nie to je v pohode. Ale Ďakujem."
Izzy pristúpi k dverám.
,,Nech si zabalená a nachystaná o pol piatej." dodá a odíde.
Pozriem na hodiny na stene. Je niečo po štvrtej.
Mám čas. Mám si zbaliť všetky veci alebo? Asi si pre istotu zbalím všetko......
Tak fajn, čo ešte nemám?
Pozriem na zoznam.Oblečenie - Áno
Hygienické potreby - Áno
Luk so šípmi - Áno
Knihy - Áno
Notebook - Áno
Elektronika - Áno
Zbrane - Áno
Vankúš -Sakra. Rýchlo zoberiem môj vankúš, bez ktorého neviem zaspať. Na tento vankúš mám takú menšiu úchylku. Nikdy bez neho neviem zaspať. Vždy ho večer potrebujem mať pri sebe.
Dobre, za päť minút je už pol piatej. Už iba zavrieť kufor a hotovo.
Pristúpim ku kufru a pokúsim sa ho zavrieť. Ty jeden! Buď mám veľa vecí alebo malý kufor. Blbosť. Jasné, že malý kufor. Tak a dosť. Nejde to po dobrom tak to pôjde po zlom. Sadnem si celou svojou váhou na kufor. Pokúsim sa to všetko zavrieť. Úspešne.
Sadnem si vedľa kufra. Fučím ako parná lokomotíva. Toto dá teda zabrať. A ešte mám aj tašku.
Na dvere zaklope a následne otvorí mama.
,,Sophia, poď idem ti ukázať izbu." usmeje sa. Som rada, že sa moja mama konečne usmieva. Urobila som jej radosť. Zachránila som rodinu. Je na mňa pyšná. A taký malý bonus, vždy mi chcela spraviť svadbu.Iba prikývnem. ,,Tak poď." Zoberiem kufor a naposledy sa pozriem na moju izbu. Môj stôl, zrkadlo a moja posteľ. Láska môjho života, lúčim sa s tebou. Navždy. Alebo pokiaľ nezabijem Lightwooda.
So smútkom v duši výjdem na chodbu. Už tam stojí ten debil.
Nová kapitola môjho horšieho života začína.Hodím naňho pohľad. Ten debil má kufor o tri čísla väčšie ako ja. A že ja mám veľa vecí. Ešte má aj tašku. Počkať, tašku? Ja som ju zabudla.
V rýchlosti som zabehla do izby pre tašku. Stihnem to práve v čas než dorazí pani Lightwoodová.
,,Ako už isto viete, budete mať spoločnú izbu. Nasledujte ma." vydá sa po chodbe vpravo. Tašku si hodím na chrbát a popadnem kufor.
Prejdeme chodbou vpravo potom vľavo a potom zase vpravo. Pani Lightwoodová otvorí dvere úplne na konci chodby.
,,Prosím." ukáže na dvere. Prvý vstúpi Lightwood a za ním ja.
Otvorím ústa dokorán. Tato izba je úžasná. Tak, tak.....elegantná a zároveň moderná. V šedej, hnedej a bielej farbe. Obrovská biela skriňa, biely stolík a obrovská manželská posteľ.
Kufor a tašku hodím na posteľ.
,,Ďakujem je nádherná." prejdem izbu ešte raz pohľadom.,,Nemáte zač. Nechám vás sa vybaliť." Zatvorí dvere. S Lightwoodom sme osameli. Toto je zlé.
Sme obidvaja ticho. Myslím, že som teraz počula aj zvuky z jedálne. Ktorá je od nás vzdialená asi štyri chodby.
Otvorím kufor. Myslím, že ten kufor by to dlhšie nevydržal.
Oblečenie pokladám do skrine. Hygienické potreby do kúpeľne, ktorá je mimochodom krásna.
Uteráky tu sú. Ale radšej použijem svoje. Šampóny a ostatné veci položím na biely stolček. Ale čo vložky a tampóny? Musím ich dať tam, kde ich Lightwood nenájde. Hľadám miesto.
Nakoniec ich dám do bielej skrinky pod umývadlom. Ešte ich zakryjem uterákom. Dúfajme, že ich nenájde.Keď tak pozriem do kufra usúdim, že toto bude ešte dlhé zabývanie sa.
Ahoj Slniečko!
Dúfam, že sa ti táto časť páčila.
Daj votes alebo komentár.
Ďakujem za všetky votes and komentáre.
Sofinka12
BẠN ĐANG ĐỌC
Forever or never ✔
FanfictionAkoby som stála o to, aby som celý zvyšok života strávila s ním! S ním! Veď ho nenávidím! Obidvaja sa nenávidíme. A obidvaja sme tak hlúpy, že sme súhlasili a zachránili naše rodiny, jedným odporným zväzkom - manželstvo. ..... Shadowhunters fanficti...