Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Zatvárajú ma do škatule!

Túto časť venujem dnešnej oslávenkyni Martine ,ktorá na k tejto knihe inšpiruje. Vitaj medzi dospelými :-D

Chvíľkové zaváhanie ma stálo súkromie na písanie. Do triedy sa nahrnuli všetci tretiaci. List som v panike strčila do tašky. Nechcela som riskovať, že ma niekto odhalí a okrem toho si profesorka na mňa zasadala. Znova. Bola som pod nesmiernym drobnohľadom. Avšak naskytla sa mi príležitosť napísať odpoveď. Profesorka odbehla na chodbu, kde ju niekto zavolal.

Môj princ

Je smutné, keď aj ty si niečo také prežil. Už len kvôli tebe som sa rozhodla nevzdať to a popasovať sa so všetkým.  Ďakujem za citáty, sú veľmi pekné. Pýtal si sa prečo ti dôverujem. Je na to jediná odpoveď. Lebo nemám na výber. Možno si myslíš, že som vadná, že dôverujem niekomu koho nepoznám. Skutočnosť je iná, veľmi dôverujem ľuďom ale často sa v nich sklamem. Je to taká moja 'porucha ' :-D. Často som sa popálila, a ľutovala to. Ale nikdy sa nepoučím. No cítim, že teraz moja dôvera padne na úrodnú pôdu a vyklíči.
Chcel si aby som sa ti opísala, aby si aj v mase ľudí spoznal moju tvár. Tak čítaj pozorne aby si ma naozaj spoznal :-D.  Mám dlhé plavé vlasy, často ich nosím zviazané v cope alebo vo vrkoči. Mám troška vyššie čelo, malý nos a mäsité pery :-D Mandľové oči orieškovej farby. Na ľavom líci mám malú jazvu a v oboch lícach jamky. Nie som extrémne vysoká, strednej postavy. V lete mám často od slnka pehy :-D. Tak a teraz som zvedavá či nájdeš ti mňa a ja teba. Samozrejme od teba čakám to isté.
Ach, tieto dni má nesmierne ubíjajú. Predstav si, že si o dosť svetlejší ako brunet a o troška tmavší ako blonďák, hneď si radení k hlúpym blonďavým stvoreniam. Alebo keď sa na slovenčine rozprávaš s učiteľkou o rozbore Živého biča, už si bifľoš. A ako si pekne povedal v prvom liste snažím sa aby som si to nepripúšťala, no aj tak ak máš o niekoľko kíl viac ako ostatní už si tučibomba. Dofrasa! Máme päť aby sme sa tak navzájom oslovovali? Neznášam to! Dokonca sa tomu nevyhnem ani na telocviku!  Priznávam som športové drevo, ale prečo som si to zaslúžila. Zatvárajú ma do škatule!

S pozdravom
                           Tvoja princezná

"Slečna Habarková," stuhla som. No doriti! Čo teraz?
"Áno, pani profesorka? " pozrela som na ňu a druhú ruku, aj s odpoveďou strkala pod lavicu.
"Zvonilo na koniec hodiny, a vy tu stále sedíte. Deje sa niečo? " zvedavo sa naklonila. Zrejme chcela vedieť objekt môjho záujmu.
"Ou. Ani som si to nevšímala. Ospravedlňujem sa. Dáte mi minútku aby som sa zbalila? " pokúsila som sa o čo najnevinnejší tón. Zrejme to zabralo, lebo ledabolo kývala rukou a odišla. Rýchlo som pero a učebnice hodila do tašky. List zložila na menšie a vsunula na dané miesto. Schmatla obal, aj tašku a trielila von.
"Ach, Bože len dúfam, že to nenájde tá klebetnica. Ak áno tak sa môžem zahrabať. "