&8&

1.1K 82 6
                                    


Oblečenie je v skrini. Hygienické potreby v kúpeľni. Zbrane som dala do šuplíku v stolíku a knihy do nočného stolíka.

Kufor položím do skrine, úplne na spodok a zavriem ju.

Teraz idem na tašku. Elektronika. Nabíjačka do zásuvky a notebook na stolík.

Vankúš položím do stredu postele. Hodím ho zrovna vtedy, čo Lightwood ten svoj. Obidvaja sa na seba pozrieme a nakrčíme obočie.

,,Zaberám si posteľ." poviem skorej, ako sa o niečo pokúsi.

,,No tak to nie, Williamsová." hodí mi môj vankúš naspäť.

,,Ale áno. S tebou spať v jednej posteli nebudem. Ešte chytím nejakú chorobu."

,,To môžem povedať ja skôr o tebe. A ja spať na tom mini gauči nebudem." ukáže na malý kožený gauč v tvare obdĺžnika.

,,Smola."uškrniem sa.

Zoberiem jeho vankúš a poriadne ho ním tresnem. Haha. Som dobrá. Rovno do hlavy. Ani on nezaostáva a buchne ma mojím vankúšom do ramena.

Takto to pokračuje hodnú chvíľu. Ani by sme neprestali. Nebyť Izzy, ktorá vstúpila do izby.

,,Ahoj." pozdravím Izzy, čo Lightwooda zatiaľ buchnem vankúšom do hrude.

,,Taká menšia vojna." uškrnie sa Lightwood.

,,A kvôli, čomu sa správate ako deti a odhadujete sa tu vankúšmi?"

,,Povedz svojmu blbému bratovi, že posteľ je moja."

,,To nemôžte spať spolu?"

,,Nie, drahá sestrička. Lebo tuto Williamsová by ma udusila vlastním vankúšom."

,,Tak, Alec ústup predsa. Vyspíš sa aj na gauči."

,,Nie." vyhŕkne pohotovo.

,,Buď to alebo smrť vlastným vankúšom."pozriem naňho.

Prekrúti očami. Pyšne sa usmejem. Vyhrala som. Posteľ je celá iba moja.

,, A načo si prišla Izzy, okrem toho, že si súhlasila s tým, aby som spal na gauči?"pozrie na sestru. Ktorá sa na nás určite zabáva.

,,Oh, skoro som zabudla. Máte sa dostaviť do jedálne. Idete riešiť svadobnú hostinu. Ahojte, ja už pôjdem." zakýva a zmizne za dverami.

.....

Zrovna ideme s Lightwoodom do jedálne. Úprimne ma vôbec nezaujíma, či bude na obede kapor alebo losos. Ryba je proste ryba. Stačí, že to bude jedlé. Ale najviac sa teším na svadobnú tortu. Bude troj poschodová a určite chutná. Na vrchu torty budú dvaja panáčikovia. Manžel a nevesta. Lightwood a ja. Pri tej predstavte mi prebehne mráz po chrbte.

,,Sophia!" chytí ma Clary za lakeť. ,,Ideme skúšať šaty." poskakuje pri mne ako malá.

,,Ale, čo jedlo?" pozriem túžobne na stoly plné jedla. Moje jedlo! Clary, toto mi vynahradíš. Bude mi musieť kúpiť pizzu. S ananásom, alebo bez.

,,Šaty?" načo? Čo budem s nimi robiť?

,,Áno. Svadobné šaty, šaty na prezlečenie a šaty na večer." usmiala sa.
Jáj. Tieto šaty. Pre boha celý večer v šatách. To pravdepodobne neprežijem.

Clary ma ťahá za ruku do jej izby.
Vstúpime. Konečne mi pustí boľavú ruku.

,,Tak..., čo na ne povieš?"ukáže na desať šiat v rôznych farbách položené na posteli. Wau. Tak veľa skúšania. To nie. Ja chcem jedlo. Trebárs čipsy, alebo zmrzlinu.

,,Sú krásne."

,,Tak skús si tie čierne." pozriem na čierne šaty pod kolená s čipkou.

Idem do kúpeľne a prezlečiem sa.
Vyjdem von.

Clary si ma prezerá.
,,Otoč sa." otočím sa okolo vlastnej osi.
,,Nie, ďalšie."

.....

Takto to pokračovalo s ružovými, žltými, modrými, zlatými,...šatami.

Nakoniec sme vybrali fialkovosivé šaty. Sú elegantné. Nad kolená a veľa neodhalujú. Presne pre mňa.

Doladili sme ich sivým opaskom a lodičkami. Perfektné.

Šaty sme odložili do skrine v Clary izbe

Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.

Šaty sme odložili do skrine v Clary izbe. Predsa len, má izbu najbližšie k jedálni. A dohodli sme sa, že sa budeme prezliekať tu.

Do izby vstúpi Jace. Uf, šťastie, že som už prezlečená. Debil. Nevie zaklopať?

,,Ou...prepáčte, nechám vás."
Skôr než zavrie dvere poviem:

,,Nič sa nestalo...aj tak...som na odchode." usmejem sa na nich.
,,Ahoj, Clary a ďakujem."

Vojdem teraz už do mojej novej izby. Na posteli sedí Lightwood. Tú posteľ musím buď spáliť alebo vyprať povlečenie. Prať sa mi nechce, takže nová posteľ.

,,Konečne." zabuchnem dvere. A ženiem sa k mojej láske. Posteli. Skončím na ňu až Lightwood nadskočí.
,,Čo blbneš?" zamračí sa.
,,Čo čítaš?" ignorujem jeho otázku a pozriem na knihu v jeho rukách.

,,Nič." schová knihu pod posteľ.
,,Idem sa osprchovať." zberá sa do kúpeľne.

Hneď ako zmizne za dverami sa nakloním pod posteľ a zoberiem knihu.

Ahoj Slniečko!
Dúfam, že sa ti táto časť páčila.
Ak áno zanechaj votes alebo komentár.
Ďakujem.

Sofinka12

Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.


Sofinka12

Forever or never ✔Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang