"Au, kde to som?" spýtala som sa keď som sa prebrala. Bola som v bielej miestnosti a ležala som na veľmi tvrdej posteli.
"Ahoj, si v nemocnici. Niekto ťa zrazil a potom odišiel. " povedal mi nejaky pekny chalan. Bol Blonďatý a mal nádherné modré oči.
"Och, a ty si kto ?" spýtala som sa
"Och. prepáč. Ja som Niall. Našiel som ťa." povedal a začervenal sa. Chcela som pokrčiť nohu ale nemohla som. Necítila som si nohy.
"Prečo si necítim nohy?" spýtala som sa ho vystrašene.
"Vieš...keď ťa zrazilo auto, tak...ti zlomilo chrbticu...a ...Ty si ochrnula." povedal a smutne sa na mňa pozrel. Ja som sa len nemo pozerala na stenu predo mnou. Prebralo ma až niekoho objatie.. Obímal ma ten Niall. Objatie som mu opätovala a plakala som.
"Máš niekoho? Nemala si pri sebe mobil a v peňaženke si nemala na nikoho číslo." spýtal sa ma a pozeral sa mi do očí.
"Nie, rodičia mi zomreli pri autonehode a som jedináčik." povedala som mu a utrela som si slzy
"Och, to je mi ľúto. Asi o týždeň ťa pustia domov. Mohla by si bývať u mňa ak by si chcela." povedal a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opetovala.
"Veľmi rada." odpovedala som sa. ešte sme sa tam chíľku rozprávali a potom odišiel. Ja som si zzobrala ntb ktorý mi tu nechal a púšťala som si tanečné videá. Plakala som pri nich. Pred touto nehodou som tancovala. Bola som v tom dobrá a milovala som to. A teraz, mám len veľmi malú šancu na to že budem zase tancovať. Vypla som to a objala som vankúš. Potom som od únavy zaspala. Ráno za mnou prišiel Niall a bol so mnou celý deň. Zabával ma a ja som mu povedalal o tom tanci. Potom už bola nálada trochu pochmúrnejšia ale Niall to zachránil. Takto to išlo celý týždeň. Nakoniec nastal deň kedy ma maly pustiť domov. Obliekla som sa nejako a potom ma Niall posadil do vozíčku. Ešte som si naň nezvykla. Vypísala som nejaké papiere a keď som chcela zaplatiť tak ma Niall predbehol a podal im peniaze. Ja som len pretočila očami a usmiala som sa. Potom sme išli k nemu domov. Musím uznať že mal nádherný dom. Veď je spevák nie? Áno vedela som kto to je. Bola som ich, teda stále som, ich fanúšička. Niall mi pomohol sadnúť si na sedačku a zaniesol mi moje veci do izby. Potom sa vrátil ku mne.
"Nie si hladná?"
"Hej, trochu. Dala by som si pizzu." povedala som a usmiala som sa. Niall ju objednal a o chviľku sme sa už napchávali skvelou pizzou. potom sme si pustili film. Na moje dlhé prosíkanie pustil tanečný. Užívala som si to. I keď by som to predtým s hravosťou zatancovala. Teraz som si to mohla len predstavovať. Keď film skončil bolo už dosť hodín tak ma Niall zobral na ruky a spolu sm išli do jeho izby. POložil ma na postel a podal mi veci na prezlečenie. Čiže jeho tričko a boxerky. Nechcelo sa mu vyberať moje veci z kufru. :D Samozrejme to by nebol zákon schválnosti keby ma nevidel.
"Čo je, dobre voniaš." povedala som a začervenala som sa. Lahla som si a on si lahol ku mne len v teplákoch. Objal ma a pritisol si ma na hruď. V noci sa mi snívala nočná mora. Bola o tej nehode pri ktorej som ochrnula. Prebudila som sa s plačom a Niall ma upokojil. Potom som znovu zaspala.
O rok neskôr.
"Ešte jeden krok Elizabeth(tak sa volá tá baba čo to hovorí :D). Ešte jeden krok." spravila som ten krok a potom som mu padla do náruče. Vedela som chodiť. Pomaly ale isto som znovu začínala chodiť. Doktori mi nakoniec povedali že mám šancu na to chodiť. Hneď som to prijala. Bolo to síce drahé ale mala som našetrené. Dala som Niallovi dlhú pusu a ten ma len objal okolo pása a pusu mi opätoval. Och, áno. Medzičasom sme sa dali dokopy. Bolo to asi tri týždne po tom čo som sa k nemu nasťahovala. Bola som mu vďačná za to všetko.
"Milujem ťa Elizabeth." hovoril mi celým menom lebo sa mu páčilo a mne to nevadilo. Mohol ma tak volať iba on.
"Aj ja teba Niall, a moc." dala som mu ďalšiu pusu.
O ďalší rok neskôr.
Nádych, výdyvh, nádych, výdich. Hovorila som si. Stála som uprostred pódia a čakala som kým sa pustí hudba. Zazneli prvé tóny a ja som začala tancovať. Tancovala som ako predtým. Nič som nezabudla. Dokonca v tom bolo ešte viac ladnosti. Počas tanca som sa usmievala a smiala. užívala som si to. Otočka, premet a na zem. Potom znova hore. Menila som rôzne prvky s ľahkosťou. Keď som dotancovala tak som sa postavila rovno a objala som Nialla ktorý ku mne pribehol a dal mi pusu. Potom pribehli aj ostatný chalani s babami a objali ma. Až potom som si všimla že celá sála stojí a tlieska mi.
"No slečna Delingerová, môžem vám s radosťou oznímiť že práve ste bola zvolená ako 20 členka nášho tanečného súboru. Gratulujem." oznámil mi jeden porotca a ja som začala od šťastia plakať. Áno. Išlo o súťaž. Dan ma na ňu prehovorila. Bola to práve jej súbor ktorý hladal nového člena. A ja som sa s ním stala. Ešte stále som tomu neverila. Mala som vážnu nehodu. Ochrnula som ale potom som sa znova naučila chodiť, a teraz? Som 20 členkou najznámejšieho tanečného súboru na svete. Nevedela som čo mám robiť. Všetci ma obímali a potom sme išli do zákulisia. Tam som sa z Niallom poriadne objala a dala som mu dlhú pusu.
"Ďakujem miláčik." povedala som mu a znova som sa rozplakala.
"Teraz mám to po čom som túžila. Tanec, hudba a skvelého priateľa ktorého už nikdy nechcem stratiť." povedala som a zase som ho začala bozkávať. To je môj príbeh. Príbeh o dievčati ktoré vďaka jednému chlapcovi z One Direction prežila vážnu nehodu a začal znova s tancom. Príbeh Elizabeht Delongerovej.
Baby vôbec sa mi to nepáči ale nevadí. Tak dúfam že si to prečítate:D budem rada. Nechajte nejaké Votes alebo tak pls.... diki :D
