Hunter and Hunted

Niekoľko rokov pred súčasnosťou

Nicholaes

„Ocí, ocí, oteckó!" som zvolal po mojom najdrahšom ocinkovi, ktorý sa práve vtedy venoval vo svojej malej dielničke nejakým svojím vynálezom. Táto jeho dielnička bola skôr ako väčší šatník v jeho spálni. „Áno Nicholaes?" „Otecko, povieš mi znovu o upíroch? Stále sa mi to pletie." Snažil som sa zaklamať, aj keď bolo nám obom jasné, že všetko čo mi o nich kedy povedal si stále pamätám. „No dobre." Pristúpil na moju lož s potmehúdskym úškrnom a spustil: „No môj zlatý. Je veľmi veľa druhov upírov, záleží od toho, kde prežívajú a najmä, kto ich stvoril. Sú upíry, ktorý sa na slnku začnú trblietať, iných zase spaľuje prvý slnečný lúč, ktorý sa im dotkne pokožky. Približne v tejto našej oblasti žijú upíry, ktorý samozrejme podľa sily a veku, dokážu vydržať na slnku. Viem, že najstarší a najsilnejší upír v tejto oblasti sa volá Daemon. Podľa vzhľadu by si povedal, že to je milý pán v stredných rokoch, ale zdanie klame. S ostatnými lovcami ho sledujeme dlhé, dlhé roky a počas toho sme zistili to, že vydrží v pokoji na slnku celý deň a nič mu to nespraví. Ale tak on má cez tisíc rokov. V starých archívoch nášho rodu je zmieňovaný rovnaký popis, len si mení meno aby to v archívoch mesta nerobilo problémy. Isteže, robí si aj prestávky a putuje po okolitých mestách aby to nebolo príliš nápadné." Vypočul som si celý jeho monológ a mlčanlivo som len prikyvoval. „A ocko? Sú tu aj iný upíry?" Na toto len otec povzdychol a znovu mi pokojne odpovedal. „Isteže sú tu aj iný upíry, len nie sú taký silný aby vydržali tak dlho na slnku." „Ako vznikajú upíry?" „Niekde sa uvádza, že človek musí piť upírovu krv pričom upír pije tú ľudskú aby dosiahli toho, že človek bude mať v sebe viac upírovej krvi ako ľudskej. U iných zase stačí aby ťa upír pohryzol a vpustí sa do tela jeho jed. To je aj prípad našich upírov. Stačí jedno hlbšie uhryznutie a si zatratený na večnú smrť." Keby ste ma tak videli, malé desať ročné dieťa, ktoré hltá otcove slová akoby to bolo niečo sväté, avšak vtedy som ešte nevedel, že si zo mňa nerobí žarty. „Ocinko? A ako zabijeme upíra?" na túto otázku sa otec usmial veľmi potešene: „Tak Nicho. Je mnoho spôsobov. Drevený kôl do srdca, ale to je takmer nemožné. MY používame striebro, ale v trochu inom prevedení. My z neho spravíme náboje alebo hroty šípov. Vždy sa treba snažiť mieriť na srdce, alebo ho zbaviť hlavy. To je dôvod, prečo sa vždy vyzbrojujeme automatickými zbraňami, ale aj lukmi, dýkami, občas aj granátmi. Neveril by si, čo môže spraviť dobre mierený granát." Riekol otec a začal sa pobavene smiať.

Samael

„Samael!" rozľahol sa hrôzostrašný krik po celom dome. „Začni sa už krotiť! To je nevídané, ani ako mladý si taký nebol. Čo ti je?" Pravdepodobne našiel tú starú pani, ktorú som pár chvíľ predtým zbavil života vysatím všetkej krvi. „Čo ti vadí? Kŕmim sa a dodržujem tvoje pravidlá. Nikto mladý, len ten odpad, ktorý občas ani nechutí dobre. Tak o čo i do frasa ide?" zhúkol som nervózne, avšak nebolo to také nenávistné. Však čo sa dá čakať, keď nemôžem mať to čo mi chutí, tak chcem jednoducho trochu viac. Ako som sledoval jeho výraz tváre, tak som usúdil, že som ho musel pekne rozzúriť: „ Skončil si chlapče. Máš rok na to aby si sa upokojil s týmto. Potom sa pekne zaradíš do bežného života a stravu ti budem kontrolovať ja osobne. Si príliš problematický. Treba splynúť s okolím, nech nezvádzajú podozrenie na teba. Aj napriek tomu, že o nás, teda o tebe isto vedia lovci." Riekol celkom pokojne, napriek tomu rozzúrenému vzhľadu a s miernym úsmevom ešte dodal: „Tak sa daj dokopy a potom začneme uvažovať nad tvojou novou školou." V ten moment, keď dopovedal ste mohli u mňa vidieť mnoho emócií. Zdesenie, pobavenie, nepochopenie a štipka nenávisti. „Nevydržím na slnku celý deň. Maximálne dve či tri hodiny, na to nezabúdaš?" On sa len zasmial. „Neboj sa nič. Kým sa dáš do poriadku, tak to bude vyriešené." „To myslíš vážne?" „Isteže. A aby to nevyzeralo len ako planý poplach, tak si povedzme, že ak to nespravíš, tak ťa, úplne jednoducho, zabijem." Rozosmial sa, ale nie ako normálny jedinec. Z jeho smiechu sa mi zježili všetky chlpy na tele. Tak od dnešného dňa som na diéte a možno ešte budem musieť prejsť na krv zvierat. Fuj. Stop. Musím tomuto dať stopku. Brať to športovo, ako výzvu. Budem môcť využívať častejšie svoje schopnosti, zlepšovať ich.