Inside your heaven [HP Fanfiction]

49. Nenechal si návod ako mám bez teba ďalej žiť

„Krutá si, láska, kam ty až doženie smrteľné srdce." (Publius Vergilius Marco)

„Mami, maminka," Nymphadora sa snažila prebrať svoju mamu. Andromeda otvorila oči a pozrela sa do uslzených očí svojej dcéry.

„Nymphadora," prehovorila Andromeda a vracalo sa jej vedomie. „Mala som hrozný sen."

„To nebol sen..."

„Čože?"

„Vieš, maminka, tatko on,... on už odišiel do neba," zafňukala Nymphadora a pohladila mamu po líci. „Vraj bojoval veľmi statočne, ale..."

„Nie," odvetila apaticky Andromeda. To jednoducho nemohla byť pravda. Ale prečo potom cítila takú prázdnotu vo svojom srdci? Prečo mala pocit, že celý svet je preč? Prečo mala pocit, že jej život už ďalej nemá žiadny zmysel?

„Ach, mami," Nymphadora sa rozplakala ako malé dievčatko.

Andromeda objala svoju dcérku. Pobozkala ju do vlasov a sama sa rozplakala. Kolísala ju vo svojom náručí, ale nebola schopná žiadnych slov. A Nymphadora tiež. Ani jedna nedokázala utíšiť tú druhú, pretože sa to jednoducho nedalo. Táto rana, táto strata bola priveľmi veľká, aby sa dala utíšiť.

Domov sa vrátil Remus, pretože Kingsley mu poslal rýchlo správu. Obe ich našiel sedieť na zemi v chodbe a veľmi plakať. Ani on sám nevedel, čo povedať.

„Je mi to veľmi ľúto," šepol smerom k ním. „Naozaj, veľmi..."

Nymphadora sa pozrela na svoju mamu a tá jemne prikývla. Postavila sa zo zeme a potom objala Remusa, lebo to potrebovala. Andromeda to vedela. Pritiahla si nohy k sebe a hlava jej klesla.

Stále tomu nemohla uveriť. Jej milovaný Ted nemohol byť mŕtvy. Sľúbil jej predsa, že sa k nej vráti. Tak prečo svoje slová nedodržal? Prečo ju opustil? Prečo jej to urobil? Nedokázala s tým žiť. Ešte nikdy v živote sa necítila takto hrozne. Príšerne a tak veľmi sa nebála. Už stratila veľa milovaných ľudí, ale toto bolo neznesiteľne. Zúfalo plakala, ale to jej vôbec nepomáhalo.

Ted jej tak veľmi chýbal, tak veľmi, že sa to ani len nedalo opísať. A predstava, že ho už nikdy neuvidí, ju lámala na kúsky. Nielen jej srdce, ale jej dušu, jej ja, jednoducho všetko. Každou bunkou vo svojom tele cítila, že to takto nemalo byť. Ted jej tu nenechal žiaden návod, ako má ďalej bez neho žiť. Skutočne si nevedela predstaviť, čo bude teraz robiť. Chcela aj ona navždy zatvoriť oči a odísť do neba za ním. Pretože bez neho bolo všetko čierne a prázdne.

„Mami," Nymphadora sa k nej znova zohla.

Vtedy Andromeda zodvihla hlavu a pochopila, že nemôže len tak odísť za Tedom, aj keď po ničom viac netúžila v tejto chvíli. Lenže smutné oči jej dcéry by jej to nikdy nedovolili a ani jej bruško, v ktorom rástol nový život. Vnúčatko, ktoré už Ted nikdy nespozná. To bola ďalšia vec, ktorá tak šialene bolela. Neskutočne veľmi.

„Urobím ti kávu, alebo niečo?" spýtala sa jej Nymphadora.

Iba pokrútila hlavou. „Nie, ja, nechcem nič...," šepla. „Len Teda, chcem späť Teda."

„Ja viem, mami," Nymphadora si znova sadla na koberec a objala svoju mamu. „Aj ja by som veľmi chcela späť tatka. Lenže na to nie je žiadne kúzlo, aby sa mohol vrátiť. Je mi to ľúto, mami."

„Nemala som dovoliť, aby odišiel, nemala som to dovoliť!"

„To nie je tvoja chyba, mami," snažila sa ju upokojiť.