Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

35. Kapitola

Ihneď ako skončila hodina som rýchlosťou svetla trielila odtiaľ preč. Musím sa o tom s niekým porozprávať, inak vybuchnem.

Zrazu som si spomenula na tú milú ponuku od Alexa, ale bola som si istá, že toto nie je niečo o čom by som sa s ním mohla rozprávať.

Dom, pôjdem za Dominique, ona určite bude vedieť čo robiť.

Ako som trielila po chodbe zrazu sa predomnou objavil niekto. Našťastie som do toho človeka tentokrát nevrazila.

"Ahoj!" ozval sa milý dievčenský hlas.

Zodvihla som hlavu od zeme a uvidela som tvár, ktorú som práve teraz potrebovala.

"Luciana!" Zakričala som od radosti a objala som ju.

"Aimee aj ja ťa rada vidím, všetko v poriadku? Tak trošku už nemôžem dýchať, moc silno ma držíš."

"Merlin! Prepáč, ja.... mám taký malý, no... vlastne je to celkom veľký problém." priznala som sa jej.

"Keď skončí vyučovanie, stretneme sa pred Veľkou sieňou všetko mi povieš. Dobre?"

Nemala som na výber ako súhlasiť, pretože hovorila takým tónom, že som sa bála povedať nie.

"Dobre." povedala som a utrápene som sa na ňu pozrela.

"Aimee, nemôžem zniesť keď sa na mňa tak pozeráš ďalšiu hodinu máme obranu proti čiernej mágie, ak chceš tak mi to môžeš povedať tam."

"Nie, to je v poroadku, na obrane musím dávať pozor, pretože budeme mať zajtra veľmi dôležitú skúšku." spomenula som si ako som celkom odflákla učenia sa na túto skúšku a ako to budem ľutovať, že som na to tak kašlala.

"Dobre, tak teda po vyučovaní pred Veľkou sieňou, platí?"

"Platí, ďakujem." povedala som a ešte raz som ju jemne objala.

Potom som pokračovala vo svojej ceste do klubovne.

Teraz som ale rozmýšlala, či to mám povedať Dom. Je to moja najlepšia kamarátka predsa, musím jej to povedať. Merlin, kde je Rose keď ju najviac potrebujem?!

Prišla som do izby, zvalila som sa na svoju posteľ.

Merlin prečo som povedala áno? Asi preto lebo som nemohla povedať nie.

"Aimee? Si v poriadku?" ozvala sa spoza mňa Dom.

"Dnes na elixíroch sa ma Rolly spýtal, či s ním pôjdem na rande!" vyhŕkla som na ňu a ona ostala stáť ako obarená. 

Videla som ako jej mozog pár sekúnd spracovával tú informáciu, a ako náhle dokončil ten proces tak v sekunde povedala:

"A ty si povedala 'nie' však?" Bolo to viac prosebné ako obyčajná otázka. Akoby mi hovorila 'prosím, povedz mi, že si ho odmietla'

Prekvapene som na ňu hladela. Nečakala som takú otázku.

"Povedala som áno, nedokázala som mu povedať nie, taký bol nervózny keď som nad tým premýšlala. Spanikárila som!" priznala som sa a Dom vyzerala, že bola v ešte väčšom strese ako ja.

"Vieš si predstaviť čo sa bude diať, keď sa to dozvie James?!" vyhŕkla na mňa a ja som tiež na chvíľku zamrzla.

"Merlin nad tým som vôbec nerozmýšlala!" zrazu som ale samú seba pristihla, ako začínam kvôli tomu panikáriť a zastavila som sa.

"Prečo by ma ale malo zaujímať, čo si o tom bude myslieť James?" povedala som napokon ale nakoľko som sa snažila znieť presvedčivo sama som nebola presvedčená. Mala som jednoducho pocit, že idem urobiť niečo čo nemám. Ale prečo?

"Aimee, ja viem, že sa to snažíš poprieť a ja viem, že aj ty vies, že ti na Jamesovi záleží." Dom nadhodila taký tón, že keby mám zavreté oči nrozoznala by som ju od Rose. Taký tón ako keď vám rodič hovorí, že ste niečo urobili zle a vy viete, že má pravdu a nemáte žiadnu výhovorku.

Asi mi naozaj na Potterovi záleží. Ale to som ako správne trucujúce decko nemienila priznať nahlas. 

"Merlin to už je toľko hodín, meškám na hodinu obany, profesroka bude zúriť!"

Vyletela som z izby a bežala som dole po schodoch von.

Keď som prišla do triedy už tam všetci boli, ale našťastie si nikto nevšimol, že som prišla neskoro. Pravdaže okrem Luciany.

Ihneď za mnou prišla a opýtala sa kde som bola.

Keď skončila škola, už som čakala preď Veľkou sieňou.

Po piatich minútach za mnou prišla Luciana.

Odišli sme na jedno vzdialené miesto, aby nás nikto nevyrušoval a všetko som jej povedala.

"Čože? Rolly?" V šoku sa na mňa pozerala.

"Aj ja som bola prekvapená, myslela som si, že sa mu páčiš ty..." zrazu som sa jej pozrela do očí a videla som to " a on sa páči tebe," povedala som a usmiala som sa na ňu.

"A ty si mu povedala áno?" opýtala sa po chvíli premýšľania.

"Áno, ale to iba kvôli tomu, že som spanikárila, nedokázala som mu povedať nie." povedala som trošku zahanbene. 

"Aimee a Rolly sa ti páči?" opýtala sa ma opatrne.

"Ja neviem, skôr nie ako áno, Rolly je môj veľmi dobrý kamarát ale myslím si, že keby som sa mu páčila, videla by som to na ňom, preto je to celé zvláštne."

"A čo James?" opýtala sa napokon. Ja som to už ale nevydržala a jemne som na ňu vyletela:

"Merlin čo sa ma všetci pýtate na Jamesa?!"

"Aimee ty vieš, že ti James nie je ľahostajný." Neuveriteľné. Povedala to rovnako prísne ako pred pár hodinami Dom, čo sa všetci obrátili proti mne? Teraz sa ma budú všetci pýtať a čo na to James!!!

"Možno nie je, no a čo?" znela som ako urazené dieťa.

"Nerada ti to hovorím, ale možno bude zranený keď sa to dozvie." pokračovala s tým prísnym hlasom a keby neviem, že Luciana Rose nepozná povedala by som, že sa aj s Dom na mne dohodli.

"Merlin hovoríš o tom, akoby sme spolu chodili a ja ho teraz podvádzam!" povedala som podráždene.

"Pozri, vieš ako veľmi sa James a Rolly nemajú v láske, napadlo mi, že či by James nebol schopný Rollymu nejako ublížiť od hnevu." povedala. 

Tak toto mi naozaj nenapadlo. Či Jamesovi na mne záleži alebo nie Rollyho by nemal rád ani keby sme sa nekamarátili.

"Luci James nieje vrah ani nijaký pouličný bitkár! Vieš čo, idem nájsť Rollyho a vysvetlím mu, že to s tým rande nebol dobrý nápad." otočila som sa na odchod ale zastavila ma.

"Nie! To nemôžeš urobiť, ak ťa Rolly naozaj má rád, tak by si mu potom mohla zlomiť srdce."

"Čo mám teda robiť?!" zamrnčala som a zúfalo som si sadla na zem.

"Sú dve možnosti," začala, "jedna možnosť je, že pôjdeš za Jamesom a vypýtaš si od neho povolenie či môžeš ísť na to rande, a druhá je, že pôjdeš na to rande a uvidíš. Možno nájdeš správnu chvílku a povieš Rollymu čo k nemu naozaj cítiš."

"Ja viem, že sa ti Rolly páči, a nikdy by som ti ho nezobrala. A ešte jedna vec: JA SI MÁM VYPÝTAŤ OD JAMESA POVOLENIE?!" neveriacky som sa opýtala keď v tom sa spoza mňa ozvalo: "Vypýtať si odo mňa aké povolenie?" 

Prudko som sa otočila, a koho nevidím. James tam stál v plnej paráde a prekvapene sa na nás pozeral.

"James, čo ty tu?" Opýtala som sa, a letmo som sa usmiala.