Okay! It's okay... {DRAMIONE}

15. kapitola

,,Čo si dáte?" mladý čašník sa na nás usmial a čakal na naše objednávky.

,,Ja by som si dala toho lososa s brokoliacou! Vyzerá to výborne," zdvihnem pohľad od jedálného lístku a pozrem sa na čašníka, ako zapisuje moju požiadavku.

,,Ja si dám 'penne ai quatro formaggi', prosím."

,,Dobre. To bude všetko? Niečo na pitie?" prejde oboch pohľadom a znovu sa usmeje.

,,Červené víno bude stačiť," usmeje sa aj Dan.

,,J-ja si dám len obyčajnú minerálku."

,,Dobre, hneď som späť."

,,Minerálku?" Dan nechápavo nakloní hlavu do strany.

,,Na víno sa moc necítim. Obyčajná minerálka mi postačí," chabo sa usmejem.

,,No dobre."

Debatovali sme o všeličom. Zistila som, že pracoval nejakú chvíľu u Sv. Munga. A aj to, že chodil do Durmstrangu. Zatiaľ čo jeho sestra, moja bývalá sekretárka, chodila do Beauxbatons. Vídali sa len cez prázdniny.

,,Nech sa páči, vaše jedlo," mladý čašník nám na stôl položil požadované jedlo.

,,Ďakujeme."

,,Ďakujeme," s Danom sme sa naraz poďakovali, čo na našich tvárach vyvolalo úsmev. Po chvíli sme sa do toho božského jedla pustili. Nič lepšie som doposiaľ nejedla.

Asi v polovici lososa ma mierne naplo. A je to tu znovu. Ukázala som gestom Danovi nech na chvíľu počká. Prikývol hlavou, ale mierne sa na mňa mračil. Neotálala som a vyskočila zo stoličky, rýchlym krokom som sa premiestnila na dámske WC. Vošla som do prvej voľnej kabínky a vyvrátila celý obsah žalúdku. To nie je fér. Ten losos bol výborný.

Keď sa mi žalúdok trochu ukľudnil, vyšla som s kabínky a v umývadle som si opláchla tvár. Trochu som si make-upom zamaskovala červené líca a vrátila sa k stolu za Danom.

,,Všetko v poriadku?" hodil na mňa zvedavý pohľad.

,,H-hej," zakoktala som sa, ale snažila som sa to skryť veľkým úsmevom. Kútiky úst sa mi triasli od nervozity.

,,Naozaj?" prižmúril oči a sledoval každý môj pohyb. Vyvolávalo to vo mne dosť nepríjemný pocit.

,,To jedlo je vážne výborné," rýchlo som zmenila tému a ústa si naplnila dokonalou brokolicou.

,,Hej to je," Dan len prikývne a ďalej jedol svoje cestoviny. V tichosti sme jedli, pokiaľ sa mi nezačala točiť hlava. Rýchlo som sa nahla po pohár minerálky, ale zrak už som mala natoľko zahmlený, že som pohár vyliala. Posledné čo som zazrela pred upadnutím do hlbokej tmy, bol Dan ktorý prebehol okolo stolu, aby ma chytil, pred pádom na zem.

,,Bude v poriadku? Čo sa jej stalo?" povedomý hlas sa ozýval miestnosťou, v ktorej som sa nachádzala. Oči som mala zavreté, ale rozoznala som Danov hlas.

,,Áno, bude v poriadku. Čo sa jej stalo? Aby som vám mohla povedať príčinu jej odpadnutia, musí mi to odsúhlasiť slečna Grangerová, pán Axel," povedal nejaký ženský hlas. Pomaly som otvorila oči a sledovala postaršiu sestričku, ako diskutuje s Danom.

,,Ale-"

,,Pán Axel, pokiaľ viem, viete naše pravidlá. Nie ste príbuzný a ani priateľ, tú so slečnou Grangerovou. To znamená, že vám to nemôžem povedať. Teraz, by som vás rada poprosila, počkajte na chodbe. Musím sa slečny niečo spýtať," kývla hlavou smerom ku mne. Dan si až teraz všimol, že už som sa prebrala. Venoval mi úsmev, otvoril dvere a vyšiel na chodbu. Hneď ako sa za ním zatvorili dvere, sestrička si sadla na stoličku vedľa postele, kde som ležala.

,,Dobrý večer slečna Grangerová. Mám na vás pár otázok," sestrička sa na mňa vrelo usmiala.

,,Dobrý večer," povedala som potichu a zrak premiestnila na svoje ruky.

,,Viete, prečo ste odpadla? Alebo máte nejaké teórie?"

,,N-nie, neviem," vzdychla som si, ,,ale myslím si, že to bude mať niečo s tým mojím vracaním."

,,Takže neviete, že ste tehotná?"

,,Čo?"

__________________

Akooo, heh :D vôbec nie som spokojná s touto kapitolou :/ na môj vkus príliš krátka, a úplne zlá mi príde... Ale tak snažila som sa, len už ma tento príbeh popravde moc nebaví... A asi s ním už nebudem pokračovať...

S láskou Platypus...