Baby can.

1. KAPITOLA |Sladké oriešky|

Mám zlý deň.

Ale nie, fakt. Naozaj zlý.

Ešte pred nedávnom by som tvrdila, že som moju minulosť uväznila v hrubej čiare, nasadila jej putá a skryla niekde hlboko. Niekam, kde by som ju už nikdy nenašla. Lenže teraz, akoby sa to všetko odrážalo od vesmíru a padalo to na mňa, ako mrazivý dážď. A navyše som si zašpinila jedno z mojich normálnych tričiek, super.

,,Baby, počúvaj ma." Pri obede sedím s Chelsy, vlastne ako vždy. Vidličkou neustále pichá do mäsa, až mi to začína byť nepríjemné. Pripadá mi to ako večnosť. Jej krátke vlasy jej padajú do očí, takže je dosť ťažké nevnímať ich. ,,Celé toto mesto mi už lezie krkom, takisto aj moji rodičia. Vypadnime." Keby som práve teraz žula, určite by som sa začala dusiť. ,,A kam akože chceš ísť?" Posmešne sa jej spýtam, s nadvihnutým obočím. Viem, že sa jej rodičia rozvádzajú a tak doma musí zažívať peklo, ale ujsť od problémov asi nie je ten najlepší nápad. ,,Lebo ak viem, sme v tretiaku. Učenie sa na nás lepí z každej strany a ani jedna z nás nevie šoférovať. Alebo sa chceš spoľahnúť na stop?" Očividne zo mňa nie je nadšená, ale ani ja by som nebola. Vzdychne si, poriadne nahlas.

,,Milá, hlúpučká Baby." Zatiahne. ,,Ben má vodičák no nemá auto. Jeho kamarátovi kúpili fotrovci nejaké ojazdené, no pre skvelý road trip ako stvorené!" Jej útle telo sa postaví zo stoličky a tácok chytí do rúk. Urobím to isté a nasledujem ju až k okienku, kde sa školského obeda pre dnešok konečne zbavíme. Moja osobnosť sa rozdelila na dve polky, bojujúce proti sebe. Jednu zaráža, aké nezodpovedné toto všetko môže byť, tá druhá by však niečo takéto chcela skúsiť. ,,Počkať." Zastavím sa pri mojej skrinke a opriem sa o ňu. ,,Takže ty chceš ísť so mnou, Benom a nejakým neznámym chalanom na road trip?"

Prikývne.

,,Nonsens." Nesúhlasne pokrútim hlavou. ,,Rozmýšľala si, čo by na to povedali rodiča? To im akože napíšeme list, že na niekoľko týždňov odchádzame naprieč celej Amerike iba s pár dolármi v kapse?" Vyzerá, že práve takýto plán si vymyslela. Mlčí, nechá ma sa vyzúriť, nechá ma dookola krútiť hlavou a rozhadzovať rukami, až kým sa mi minú všetky argumenty. ,,Za prvé," Prekríži si ruky na prsiach a zatne tuby. ,,Ten neznámy chalan nie je zase až taký neznámy. Náhodou viem, že sa volá Zayne... alebo Blane, či Klaine?" Rozmýšľa nahlas. Svoj smiech skrývam do rukáva. ,,No to je jedno." Mávne rukou a už otvára ústa aby ma mohla prehovárať, aké úžasné to všetko bude. ,,Baby, Lima je snáď najväčší zapadákov. Nechcem svojim deťom hovoriť ako úžasne som sa najedla v Breadsticks, alebo, že som v sekáči vychytala tie najlepšie kúsky. Chce to dobrodružstvo, chápeš?"

,,Rodičia ma budú hľadať. Nie, oni ma zabijú. A ak ma aj nezabijú a ja sa vrátim domov, rovno si môžem zbaliť veci a ísť bývať pod most."

,,Ale budeš mať na čo spomínať."

,,Stojí to za to?"

,,Spomienky sú to najlepšie, čo môžeš mať. ľudia ti môžu zobrať tvoju česť, môžu ťa okradnúť, no nikdy ti nezoberú tvoje zážitky, ktoré si prežila."

A vzápätí na to vynechávame poslednú hodinu, nasadáme do taxíku a podľa Chelsynych slov ideme k Benovmu kamošovi. Míňame ulice, ktoré dobre poznám a dostávame sa až do slepej uličky. Taxík zastaví pred žltým domom. Ako prvé spozorujem Bena, určite sa s Chelsy dohodli. Chelsy taxikárovi strčí do ruky pár dolárov a za rukáv ma potiahne von. Usmieva sa, je naozaj rada, že to všetko zatiaľ vychádza. Celý čas mlčím, Benovi sa ani nepozdravím. Odhodí cigaretu na zem a pošliape po nej, následne prehodí jednu ruku okolo Chelsy. Vidím ako sa zapýri, snaží sa to však zamaskovať. Som hneď za nimi, zrazu sa cítim neviditeľná. Ale neviditeľnosť't je asi dobrá, nie? Som radšej neviditeľná. Nemusíme byť všetci viditeľní.

,,Baby, Chelsy, toto je Blaine." Ben ukáže na chlapca opierajúceho sa o roh sedačky. Zjavne sa nudil, len letmo sa na nás pozrel. Zaujalo ho niečo iné.

,, Ty sa voláš Baby?" Zvláštne sa zatvári.

,,Mama miluje Hriešny tanec." Mykla som plecom.

,,Zaujímavé."

Všetci traja k nemu prídeme bližšie, voňal ako oriešky posypané cukrom.