Poznáme sa? Ja teba áno...

27.časť

Jasné! Zasa to nestíham. Ja to kašlem! Och!

"Mamá!"

"Čo vrieskaš Tereza?!"  No Bože a čo mám šepkať ?

"Mama? Hodíš ma do školy ? Ja to už nestíham."

"Hej. Ale makaj! Čakám ťa v aute."

Ešte že existujú rifle. Ináč by som si ani nemala čo obliecť. Fajn už sa iba obuť a môžem ísť.

***

Klop. Klop.

"Ďalej!"

"Pani učiteľka prepáčte že meškám ale zaspala som."

"To vaše zaspatie. ISto ste zasa nevedela čo na seba. Sadnite si už Tereza a vybalte sa." Krava!

Ešte som si ani nesadla a už Martina na mňa vychrlila 10 otázok čo sa Mareka a Sebastiána týka.

"Mám sa dobre a aj celkom fajn som sa vyspala." Usmiala som sa ironicky keď sa o mňa ani nezaujíma.

"Ale no ták Tereza nenapínaj ma!"

"Fajn, fajn neboj sa všetko ti hneď vyrozprávam." Celú hodinu som o všetkom kecala. Sedíme v predposlednej lavici takže v pohode. A táto učiteľka je aj tak hluchá.

"Terezka nechcem sa ti do toho starať, ale príde mi že ty sama nevieš čo chceš." Takto mi to celé zhrnula. Pff, tá mi pomohla.

"No nehovor bez teba by som na to ani neprišla." Ironicky som poznamenala. Tiež sa zasmiala.

Konečné zvoní.

Telesná. Skvelé to máme spojené.

"Ahoj láska." Jéj aké zlaté privítanie to by som od Mareka nečakala.

"Čau debil." Zasmiala som sa.

"Čo si povedala?!"

"Si ma nepočul?"

"Nie." Kútik úst mu už ťahal hore.

"Však  že ťa ľúbim." Rozosmiala som sa.

"Ty mrška! Poď sem!" Začali sme sa naháňať. A smiali sme sa pri tom ako úplni debili. Až kým neprišiel telecvikár.

"Tak detská! Počúvajte ma chviľu! Dneská pán učiteľ chýba takže budeme spojený. A budeme mať cezpolný beh." Všade sa ozýval veľký nesúhlas.

"Žiadne ale! Ideme všetci pekne za sebou!" V tom prišiel ku mne Marek objal ma odzadu a pošepkal mi:

"Ideš predo mnou nech sa môžem pozerať ako sa ti pekne natiasa riťka."  Následne ma po nej tresol.

"Pff, žiadne také ja sa idem pozerať na tvoju." A trošku som sa o neho obtrela zadkom. Alebo skôr o jeho kamaráta.

"Neprovokuj!"

"Lebo čo ?"

"Lebo ťa tu ohnem." Oblizol mi ušný lalok.

"Ty môj pekný ma neohneš ani u mňa doma v posteli a nie to v telocvični." Vyplazila som mu jazyk. Chcel mi ešte niečo povedať ale už nás volal telocvikár. A tak nakoniec sme ani behať nešli ale hrali sme volejbal. Debil spostý......

***

Ja viem zasa krátke a po dlhej dobe. Ale bola som na lyžiarskom a ani nápady žiadne. Ale snáď sa páčila.