Len trošku pootvorím boľavé oči, prebúdzam sa na bolesti v celom tele, hlavne na zápästiach. Zodvihnem na ne pohľad. Krvavé a práve vďaka ním stojím, na nich som zavesený. Pokúsim sa podoprieť nohami, aby trýzeň skončila, chvíľkovo to pomôže.
Prehltnem, v krku mám také sucho, že aj to ma bolí.
Nepamätám si toho moc, bol som...doma, zdá sa mi. Pizeral sitkom Dva a pol chlapa, čakal na Nialla. Mali sme dohodnuté rande a niekto zaklopkal. Decentne, milo. Vysmiaty som došiel ku dverám a odvtedy len tma. Bože, čo sa stalo, je toto snáď nejaka skanzená reality šou? Vedel by som, keby sa niekam hlásim. Nie, určite ma neuniesli, prečo by aj mali? Hah, som úplne obyčajný človek, ktorý sa stratí pri desiatich ľuďoch, nie to v dave.
Čo som urobil? Na strednej patrím síce k obľúbenejším, no nikdy som nikoho nešikanoval a ako náhle také niečo vidím, zatrhnem to. Pracujem v obyčajnom rodinnom obchodíku, tak prečo ja?
"Mal by to byť on." Začujem zvláštny hlas. Opäť ospalo dvihnem hlavu, avšak navôkol je tma. Len nad mojou hlavou svieti mini žiarovka.
"Prosím vás," šepnem zachripnuto. Žiadna odozva, hlava mi padne, bradou sa takmer dotýkam hrude, nohy prestanú poslúchať a ja upadnem do menšej kómy.
Ahojte pusinky, tak predvádzam vám novú poviedku, ktorá je ponekud iná, než všetky doteraz. Najhoršie je, že som sem chcela dať hneď okolo 1000 slov, bohužiaľ ako som spomínala v "old truelove" ntbook v oprave a tato stara sviňa počítačová mi nechce načitat wattpad. Takže toto som všetko ručne na phone prepisovala -_-
Zajtra inak robotka, tak dufam že večer sa dostanem k napísaniu ďalšej časti.
Papa a dobru noc :-* :-D
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
