Dark in the light

Dvadsiata tretia kapitola

„Ostal by som tu s tebou celý deň, ale mám ešte nejakú prácu," ustarostene vzdychol a zvraštil čelo do prísneho výrazu. No vzápätí sa mu čelo vyrovnalo a usmial sa.

„Poď, dáme si tie raňajky," ťahal ma z postele, ale to nezaberalo. Pod teplými prikrývkami som sa cítila dobre.

„No tak, musíme nabrať stratenú energiu," doplnil a stiahol zo mňa perinu. Nechcela som, aby si obzeral moje vnady, tak som sa prevrátila na brucho. Posteľná bielizeň podo mnou bola síce príjemne zohriata, ale pociťovala som chlad na tyle a krku.

„Ja nie som hladná a navyše sa mi nikam nechce ísť," zamumlala som a strčila hlavu pod vankúš.

„Lenivec," skonštatoval, priblížil sa k mojej pokožke a uhryzol ma do zadku. Skríkla som a bleskovo vstala z postele. Zízala som naňho a nechápala, prečo to urobil.

„Tak vidíš, že to ide," pobozkal ma a pohladil mi uhryznuté miesto. „A obleč sa! Inak sa znova nenajeme," dodal a odišiel.

Prevrátila som oči stĺpikom nad tou jeho panovačnosťou a kontrolovanou uhladenosťou, rýchlo sa obliekla a zišla k Noahovi do kuchyne.

„Môžu byť jahodovo-čučoriedkové," prehovoril, keď som sa posadila na stoličku.

„Môže byť," usmiala som sa a zahryzla si do pery.

„Dáš si mlieko, kávu alebo čaj?"

„Poprosím ťa, šálku kávy s mliekom," zamľaskala som. Vôňa, ktorá sa šírila kuchyňou, pripomínala horúce leto.

„Voilá," povedal Noah so smiešnym francúzskym prízvukom a položil predo mňa kávu, sladké lievance poliate čokoládou, posypané veľkou kopou jahôd a čučoriedok. Pri pohľade na jedlo, som dostala obrovský hlad.

„Ďakujem," povedala som nadšene a pustila sa do jedla. Chcela som Noahovi popriať dobrú chuť, ale vyparil sa. Po chvíľke sa vrátil s kopou papierov v rukách.

„Ja už budem musieť ísť. Pokojne sa najedz," dal mi bozk do vlasov a pokračoval, „notebook je v obývačke, ak by si niečo potrebovala, napíš mi mail alebo zavolaj. Prídem okolo šiestej, donesiem čínu, víno a urobíme si pekný večer."

„Kam ideš?" dostala som zo seba vystrašene.

„Do práce. Keď si bola v sprche, volali mi z agentúry, kvôli článku. Vydržíš to bezo mňa?" zatiahol a dal mi bozk.

„A ty bezo mňa?" šepla som koketne, keď na seba naťahoval tmavomodré športové sako.

„Určite nie... po dnešnom ráne, uf," prehovoril. Červeň znovu zavítala do mojich líc. Zasmial sa a pohladil ma po vlasoch. Rozlúčili sme sa a Noah odišiel.

Odrazu bol ten veľký dom prázdny. Steny pôsobili chladne a vôňa raňajok sa stratila spolu s Noahom. Nabrala som obrovskú dávku vzduchu do pľúc, rozhliadla sa okolo seba a premýšľala nad tým, kde je démon. Stratil sa? Alebo len čaká na vhodnú chvíľu, kedy udrieť?

Za sprievodu hudby, ktorá sa ozývala z rádia, som odložila riady, poupratovala kuchyňu a urobila si bylinkový čaj. Samota sa okolo mňa každou minútou zväčšovala a naháňala mi hrôzu, tak som otvorila Noahov notebook a rozhodla sa, že mu napíšem, a tak si skrátim čas.

V pravom rohu monitora bol nalepený sýtozelený papierik s divnými písmenami a číslami. Vyzeralo to ako kód k bezpečnostnej schránke. Malú kocku papiera som z obrazovky strhla, nalepila vedľa seba na stôl a nevenovala jej pozornosť. Teda až do momentu, kedy ma počítač privítal a žiadal zadať heslo. Chvíľu som na to nechápavo hľadela a po chvíli som si uvedomila, že hieroglyfy na papieri sú kľúčom k vstupu. Začala som sa smiať.

Hlasný rehot, ktorý vychádzal z môjho hrdla prerušil šum z rádia. Pokrčila som plecami a venovala sa ožívajúcej obrazovke štýlového notebooku. V rádiu to divne chrapčalo, ale nezaujímalo ma to. Stačilo pár klikov a moja myseľ zablúdila úplne niekam inam.

Vychutnávala som si čaj, keď moju pozornosť pritiahli hlasy. Znelo to ako šepkanie sirén – vábivé, ale smrteľné. Hlasy sa ozývali z kuchyne a s každým mojím nádychom naberali na intenzite. Preľaknuto, no s odvahou gladiátora som sa pozrela na dvere.

„No tak, Leah, zvládneš to! Nič tam okrem démona nie je, choď sa tam pozrieť!" šepkala som si opakovane sama pre seba. Vstala som od stola, pozbierala som sily a vošla do kuchyne. Nikto tam nebol a hlasy zmizli.

Leah! Zakričal démon hlbokým, prísnym hlasom a rádio sa vyplo. Chvíľu bolo ticho a potom sa pustila prenikavá country hudba, ktorá dráždila ušné bubienky. Rukami som si zapchala uši a snažila sa rádio nejako vypnúť. Žiaľ, skončilo to neúspešne. Každým stlačením tlačidla sa hlasitosť zvyšovala.

„Prestaň!" zvrieskla som nahlas a prekričala hudbu. Znovu nastalo ticho. Vydýchla som si a pousmiala sa. Myslela som si, že sa mi konečne podarilo umlčať ho. Ale opak sa stal pravdou. Démon sa mi začal posmešne prihovárať.

Také ľahké to nie je, Leah. Nikdy nado mnou nevyhráš. Neumlčíš ma. Ja som stále tu a nezmiznem len preto, lebo to chceš. Budem tu. Ostanem s tebou, lebo viem, že budeš chcieť zomrieť. Oslobodiť sa. Byť šťastná.

Poďme s tým skoncovať teraz! Nikto ťa tu nechce a ja ti sľubujem to, čo si zaslúžiš – smrť! Leah, poď za mojim hlasom. Podarí sa nám ukončiť tvoje trápenie. Stačí len pár minút. Urobme to, Leah!

„Buď ticho!" zapišťala som v panike a zatriasla hlavou. Nie, Leah! Ty chceš, aby som bol s tebou. Ja som tvoje vykúpenie, tvoja sloboda.

„Nenávidím ťa!" povedala som nahlas. Po vyslovení týchto slov, prišiel trest. Zovrelo mi v hrudi, krátil sa mi dych a čierne poskakujúce bodky pred mojimi očami sa rýchlo zväčšovali. Snažila som sa vzoprieť, no čím viac som bojovala, tým rýchlejšie ma ovládal. Nemohla som sa mu poddať. Nechcela som zomrieť. Nachádzal slabiny vo všetkých mojich stránkach. Nedovoľoval mi, byť slobodnou.

Nemohla som sa nadýchnuť a spadla som na kolená. Ruku som si položila na hruď a snažila sa prekonať atak prízraku. V očiach sa mi zaleskli slzy. Cítila som chlad, ktorý sa zväčšoval. Pichlo ma pri srdci. Bolelo to ako bodanie nožom.

Chrtom som sa oprela o kuchynskú linku, zatvorila oči a čakala na stav, ktorý mi vždy spôsoboval – bezvedomie.

Po smrti ma budeš milovať. Viem to! Šepkal ticho. Znelo to ako uspávanka. Jeho slová boli sladké, zamatové, také ako v sne. Budeš šťastná, slobodná. Poddaj sa a urob to, čo chcem. Zabi slabú Leah, nepotrebujeme ju! Spolu budeme silní a šťastní.

Po dlhšej dobe, ale predsa! Ďalšia časť vonku a verím, že sa Vám aspoň trochu páčila :) Budem rada, ak moju tvorbu podporíte hviezdičkou alebo komentárom. 
Leah Silverwind