Prisoner

6.

Ako som si myslel, rany sa zapálili, našťastie len na chrbte a priamo do nich mi pichala Perrie injekcie. Nechápal som, ako to mohlo až tak bolieť, bola to len tvrdá palička, až potom mi hnedovlasý za prítomnosti tmavého chlapa povedal, že bičík mal po celej dĺžke mini ostne. Najhoršie bolo, že som mal len dva dni. Chvála Bohu neprišla horúčka, za to neuveriteľné, neopísateľné zimnice. Doniesli mi maličkú deku, ktorá hrúbkou pripomínala utierku. Aspoň pri mne dlhšie bývala Perrie, síce bez slova. Sem tam mi zahmkala, keď som sykal od bolesti. Ležal som na bruchu, ktoré tiež pichalo od rezov a...horšie dni som jakživ neprežil.

Aktuálne? Stále ležím, vo vlasoch sa mi hrajú Perriene prsty, potichučky si hmká. „Dnes je už tretí deň." Prehovorí, na čo sa strhnem. Super, takže ma len chcel vystrašiť, aby dni neboli len bolestivé, no aj plné strachu. Úžasné!

„Čo to znamená?"

„Že si v peknej piči." Bože, kto tu všetko je? Obrátim opatrne hlavu na druhú stranu, tmavý chalan. „Ak ti dáva toľko času na uzdravenie, bude to-"

„Prestaň, prosím." Stopne ho dievča, okamžite sa zahná veľkou rukou, nakoniec to nechá tak a naozaj je ticho.

Po chvíľke zaspávam a zobúdzam sa na silné tresknutie dverami, neviem čo čakám, ale určite nie, že ma schmatnú a ako pred tým ťahajú po zemi. Rozplačem sa, lebo chápem.

„Mal byť už dávno pripravený!" kričí Diabol.

„Áno šéfe, ale-"

„Žiadne ale v tejto brandži neexistuje! Nevyhováraj sa a dávajte! Lebo tiež vás zmlátim! A ty nerev! Boha, toľko času a vy ste neni schopní ho naučiť pravidlá?"

„My sa snažíme." Už len slabým hlasom povie hnedovlasý. Bol pri mne raz, za celý ten čas. Zavesia ma na železo, ako keď sa ide pytvať prasa, obávam sa, či ma naozaj nebude. Preboha, veď tento chlap je schopný všetkého!

„Ty jedna nevychovaná kurva!" Poobzerám sa po "priateľoch", odišli a zostal som s ním sám. Trasiem sa, keďže prichádza ďalší nával zimnice. „Nejako ťa rozmaznávajú, ešte ti dajú aj prikrývku!" Z ničoho nič mi letí facka, silnejšia než naposledy, hneď vypľujem krv, čo sa nahromaždí na jazyku. „Ani ma nepozdravíš." Ďalšia. „Nepoďakuješ." Tretia. Pre istotu to rátam, od minula som sa poučil.

Jasné, keby neviem o Niallovi pravdu, predstavujem si ho. Je to práve on, čo mi spôsobuje väčší smútok ako tento tu. „Ďaku-" Štvrtá. Už mnou trasie plač, nie zima. Nechávam slzy, aby objali moju tvár.

„Neskoro." Sykne neznesiteľným hlasom. Kráča nevedno kam, je mi to jedno. Nech si zašľahá bičom, ba nech ma aj doreže.

Mám plán, ako sa zabiť. Mimovoľne sa pousmejem na myšlienkach. Mienim sa na týchto putách držať tak dlho, aby mi začali krvácať, potom si rozhryznem pokožku až do žily. Hej, je to masochistické, neprijateľné, choré a zvrátené, no ja nemám inú možnosť! Podľa mňa a pohľadov hentých, dokonca samotného Diabla, sa domov nevrátim. A ja nebudem trpieť kvôli nádeji, falošnej nádeji.

„Sexy chrbátik." Zasmeje sa a náročky – síce jemne – prejde po nezahojených ranách.

„Prosím vás," zaplačem. Môže sa mi tam dostať viac infekcie a ja som vďačný Bohu, že to nedospelo k horúčkam. V druhom rade, je tá bolesť fakt neznesiteľná. Cítim, ako sa mi obtiera o živé mäso, ako opäť krvácam.

„Dám ti na výber." Objaví sa pred mojimi očami, náročky som zavesený, môj plán musí vyjsť! „Poďakuj." Pretočí očami.

„Ďakujem." Odpoveďou je facka. Piata.

„Zabudol si moje oslovenie." Vysvetlí.

„Ďakujem pane." Teraz mám chuť pretočiť očami zas ja, zdržím sa.

„Buď ťa budem fackovať do bezvedomia, alebo sa ti dám desať rán bičom."

Hlava mi od toho, čo počula, padne. Rýchlo mi ju zodvihne a nadvihne obočie. Isteže čaká na odpoveď! Ale ja mu žiadnu nedám, nemôžem sa rozhodovať medzi dvoma totálne bolestivými vecami! Ak ma bude fackovať silou, akú používal doteraz a bude to do bezvedomia, vybije mi zuby.

„Kurvička sa bojí? Nemal si ho šukať." On šukal mňa, bože ako rád by som mu to šplechol do toho nechutného ksichtu!

„Ale ja som-" druhou rukou mi zapchá ústa.

„Tu slovo ale nejestvuje, chápeš? Nevyhovárame sa. Neľutujeme."

Povrtím hlavou, aby som znovu mohol rozprávať, pochopí a nechá ma. „Nepovedal mi o vás, keby viem, neurobím to." Myslím to úprimne. Nestratil by som panenstvo s niekým, pre koho som ten druhý...

„Čo presne by si neurobil?" Nenechal sa šukať. Stále mi rukou podopiera hlavu, sleduje môj pohľad. Cítim parfum, musel na seba vyliať určite fľaštičku, tak mi bije do nosa.

„Všetko." Šepnem a zatvorím oči. 

Bože ľudkovia, aká som šťastná za komentáre! :D Naozaj som to nečakala! :D No a k tomuto dieliku sa asi nemusím vyjadrovať, keďže Louis je pre všetkých fakt ničím...