Time to sleep

Uēsin

Dosiaľ asi najstudenejší deň sa chýlil ku koncu. Sedela som na mojej novej čiernej stoličke schúlená pod ružovou dekou s bielymi kvetmi a pozerala som do rozžiarenej obrazovky mobilu.   Bol piatok, a preto som bola veľmi unavená. Tento týždeň sme mali v škole samé skúšky a na intrák nám pribudla nová spolubývajúca. Museli sme jej pomáhať s vybalovaním a na mňa padla úloha ukázať jej kde, čo a ako. Aspoň sme sa s Enyou trošku spoznali. Zistila som, že má veľa skúseností so zvieratami a že by sa rada stala veterinárkou. Doniesla si so sebou aj svojho chameleóna, ktorému dala meno Slow, pretože sa hýbal pomalšie ako ostatné chameleóny.

Keď som dopila svoj obľúbený čierny anglický čaj, pozrela som sa na mobil. ,,Ah sakra.." vzdychla som. Blížila sa polnoc a ja som ešte nespala. Pozrela som sa opäť na mobil, ktorý sotva žil na štyroch perrcentách. Vyskočila som zo stoličky a bežala som k najbližšej nabíjačne na izbe, Svoju som totiž nemohla nájsť. Našťastie na Enyinom stole jedna ležala. Obrovskými krokmi som sa k stolu priblížila a oprela som sa o jeho roh. Chytila som nabíjačku a napojila ju na mobil a pomaly som otočila hlavu na zapratanú posteľ. ,,Enya?" zakričala som a čakala som na rýchlu odpoveď. Pozrela som sa do vedľajšej izby z kadiaľ som počula rýchle kroky. O chvíľu sa z nej vynorila Enya v pyžame a s uterákom na hlave . ,,Pomôžeš mi to upratať?.." pozrela som sa na ňu so zúfalstvom v očiach. Pozrela sa na  posteľ a vyčerpaným výrazom mi prikývla. Obe sme sa zohli k posteli a začali všetko postupne preberať. Väčšina neporiadku sa skladala z oblečenia a zošitov. Po bleskovom nahádzaní vecí na zem som konečne našla aj svoju nabíjačku. Zdrapila som ju a usmiala som sa. Môj pohľad neskôr pristál na Enyi, ktorá pomaly odchádzala do vedľajšej izby. ,,Ehh.. ďakujem!" povedala som trošku hlasnejším prízvukom. Enya však bez prerušovania pokračovala v svojej ceste. Vzdychla som a pomaly som si ľahla na posteľ. Načiahla som sa za mäkkou pásikovanou perinou, otočila som sa čelom ku stene a čakala kým zaspím.

Netrvalo dlho a prebudila som sa v mojej maličkej no veľmi príjemnej a útulnej izbe. Otočila som hlavu smerom k oknu a pomaly som sa dvihla. Narozdiel od "ľudského sveta" tu bolo veľmi teplo a slnečno. Trhavým pohybom som sa otočila na druhú stranu a pozrela som sa do zrkadla, v ktorom som uvidela svoje strapaté čierno-biele vlasy. Okamžite som prešla svojou rukou ponad hlavu a potichu som zašepkala ,,ōghar". Chvíľku som počkala a moje neupravené vlasy začali pod spŕškou mágie upravovať do jednoduchého vrkoča. Vystrela som sa a chvíľu sa obzerala v zrkadle. ,,Už mi chýbala táto podoba.." potichu som si vzdychla. Už som aj zabudla ako to tu celé vyzerá. Zahľadela som sa na moju tvár, ktorá bola pokrytá malými bielymi pehami. Znaky na čele pomaly  začali žiariť a to znamenalo, že sa mi pomaly dopĺňa vyčerpaná mágia. Opatrne som prešla okolo zrkadla a zabočila za roh izby. Chcela som vykloniť hlavu do druhej izby ale moje miniatúrne parohy sa zasekli o rám dverí čo urobilo veľmi nepríjemný zvuk. Radšej som sa teda otočila a bežala som smerom k východu. Priblížila som sa k dverám na konci chodby a jemne som položila ruku na ich stred. Rozprášili sa na malé biele kúsky prachu. Prešla som bielym oblakom a dvere sa znova stali pevnými. Na tomto svete žiadne vynálezy neexistujú, nie sú potrebné pre pohodlný život. Všetko je tu založené na mágii. Preto tu ani neexistujú školy, ani práca. Všetci tu žijú v mieri a súlade. Dȳnes je v tomto ohľade najkľudnejšia rasa na Uēsin-prvom svete a sídle všetkej mágie.