MOJA MÚZA, HORÍM

Citová paralýza

všetci sa sťažujú 

na zlomené srdcia,

a pritom ani nevedia,

aké šťastie sa im vracia.

možno cítia bolesť tupú,

 a možno naivitu hlúpu.

no cítia a srdce z kameňa 

si želajú.

sú to blázni, 

nevedia čo hľadajú.

nevedia aké je to trpieť

v citovej paralýze.

aké je to mučenie neutíchajúce.

keď srdce len pracuje

stereotypne každý deň,

keď mozog zúfalo,

prehodnocuje každý sen.

a dáva tú skurvenú nádej,

že raz príde osudný deň.

je to lož,

teraz to už viem.

a tak som možno hlúpa,

tá čo závidí zlomeným srdciam.

no trpím rovnak,

každý deň sa rúcam.