Zmena mi otvorila oči √

33.kapitola

ANETA

Doktor odišiel s tým, že o pol hodinu mi príde spraviť sono, a potom môžem ísť domov. Stále sa neviem zmieriť s touto informáciou. Pozriem sa na mobil aby som zistila koľko je hodín. Mám dva zmeškané hovory. Jeden od Adama no ten je ešte zo včera a druhý od mojej zamestnávateľky. Do kelu! Ja som mala ísť des do roboty! Napísala som správu, že som v nemocnici a prídem hneď ako sa mi bude dať. Dúfam, že to pochopí. Niekto zaklope na dvere a ja rýchlo odložím mobil. Adam.

„Ahoj, ako sa cítiš?" opatrne vošiel do izby.

„Ahoj, celkom fajn," odvetila som.

„Prepáč mi, že som ti včera neveril, že ti bolo zle," ospravedlnil sa mi a sklonil hlavu.

„V poriadku. Len mi prosím nabudúce ver," usmiala som sa povzbudivo na neho.

„Budem, ty moja láska," úsmev mi obetoval a vtiahol ma do medvedieho objatia.

„A čo ti vlastne je? Dúfam, že to nie je nič vážne," hovoril s obavami.

„Noo takto. Budeš tatko," povedala som s obavami. Verím, že to zoberie dobre.

„Ja budem tato?" povedal s úsmevom a radosťou v hlase. Ja som prikývla. Vrhol sa na moje pery. Bol to skvelý pocit.

„Čo by si chcela? Dievčatko či chlapčeka?" spýtal sa ma. Nad pohlavím som ešte nerozmýšľala.

„Asi chlapčeka. Hlavne nech to je zdravé. A ty?" dosť ma to zaujíma.

„Dievčatko ale samozrejme sa budem tešiť aj z chlapčeka," dodal.

„Prepáčte, že ruším ale musíme vám spraviť sono," prišiel doktor do izby.

„Dobre takže vyhrňte si tričko," rozkázal doktor a ja som tak spravila. Na brucho mi dal akúsi gebuzu, ktorá dosť studenila. Opatrne pi prechádzal ultrazvukom po mojom ešte zatial plochom brušku. Zaujímavo sa zadíval na monitor, na ktorý som ja samozrejme nevidela.

„Všetko v poriadku?" spýtala som sa nervózne.

„Ale samozrejme budúca mamička. Teraz vám ukážem ako mu bije srdiečko a ja sa o niečom presvedčím," usmial sa a volačo naťukal do klávesnice. Spustil zvuk. Nikdy by som neverila, že len tlkot srdiečka ma dokáže rozplakať. Adam ma zozadu objal a vtisol mi bozk do vlasov. Počkať to nepočuť iba jedno srdiečko!

„Pán doktor, je to, to čo si myslím?" to už som plakala šťastím.

„Čakáte dvojičky!" dopovedal doktor. Ten skvelý pocit sa nedá opísať.