Prisoner

9.

„Ako si si to mohol dovoliť?!" zobudí ma po nejakom čase, čo som tu uväznený bez kúska svetla, ten hnusný hlas. Myslím, že sa jedná o mňa, a po tej kričanej vete nasledujú dve facky. „Vravel som, aby neopúšťal tú miestnosť! Čo keby ujde? Ha?"

Tretia facka, narovnám sa, až sa postavím. Už fakt len s menším syknutím od bolesti. Podíde pred moje dvere a odomkne ich, svetlo z chodby ma oslepí natoľko, až spravím krok dozadu, tým vrazím do steny. Zayn s jeho šéfom sa rozkašlú. Isteže, smrdel som aj pred tým a bol som tu dlho zavretý, čiže malú aj veľkú potrebu som vykonával do kúta miestnosti.

„Okamžite nech ho ide Perrie umyť!" Rozkáže rukou pred ústami a nosom. Padnem na zem, som taký šťastný, že na tele budem cítiť niečo iné, ako facky a ubližovanie!

„Zakázal som jej približovať sa k nemu. Začali sa rozprávať."

Muž tentoraz v inej otrasnej košeli prikývne, schmatne Zayna za tričko a cez zuby precedí: „Tak si ho umývaj ty."

Nakoniec predsa len príde Perrie a rozplače sa, keď ma uvidí. Som naspäť pod žiarovkou, dotiahol ma sem Zayn za vlasy. „Čo ti to spravili?" Chcela by ma aj objať, keby má povolené. Jemne na mňa začne vylievať kýbeľ, usmievam sa. Dehydratácia, zobudenie mojich buniek... „Pán rozkázal aj mydlo." Ešte viac sa vyškerím, potom nahodím naštvaný pohľad.

„Prečo?!" Isteže ju nechám, aby použila voňavú tekutinu.

„Vraj až moc páchneš."

„Pri bičovaní, rezaní mu to môže byť jedno, nie?!" vyšteknem dosť nahlas. Náročky špongiou zájde na penis a začne hrubo drhnúť. „Si normálna?" chytím jej ruku. Aj ona začína byť taká, ako oni?

„Tak prestaň. Začujú ťa a si v prdeli." Šepne.

Po umytí ma dokonca poutiera a dá mi normálne boxerky spoločne so spodkami. Spokojne si ľahnem na špinavú plachtu, ktorá sa od posledného razu nepohla. Príde mi aj jedlo, veľká porcia kaše s mliekom. Nepremýšľam nad tým dlho, bezhlavo sa do toho pustím. Jasné, že ma to nezasýti, práveže naštartuje a chcem viac!

„Keď s tebou šéf skončí, začnem ja." Rozosmeje sa Zayn. Čo som mu spravil? Veď trest za oslovenie ho menom som dostal! Nemôžem za to, že aj on porušil Diablov zákon, či ja som tu len nejaká handra? Bábika, s ktorou sa môže zaobchádzať podľa nálady?!

Idem sa schúliť do klbka, keď začujem jeho kroky. Ani sa od strachu nehnem, na druhej strane mám jedinečnú príležitosť zbaviť sa ho. 

„Kľakni." Na slovo poslúchnem proti svojej vôli, tvárou sa nachádzam oproti jeho bruchu. „Pozdrav, kurva!" Zľaknem sa, tak moc sa obávam, čo bude nasledovať! Nemá po ruke žiadnu vodu, nože, biče. Prečo prišiel?

„Dobrý deň, pane." Protiví sa mi, práve jemu vravieť pane. To už radšej Zaynovi, aj keď ani od neho netuším, čo mám očakávať.

„Vieš, ty si môj." To sotva. „Si moja hračka, môj boxovací pytel, dalo by sa povedať." Rozosmejú ho vlastné slová a mne klesá sebavedomie. Nie žeby už nebolo v mínusovej rovine, avšak týmito slovami si uvedomujem tú skutočnosť. „Nikto by sa nemal chytať mojich vecí, všakže?" otrávene prikývnem. „Preto vyberieš trest pre Zayna." To už mi idú oči vypadnúť z jamôk. Nikomu nič vyberať nebudem! Nie som ako oni, nikdy nebudem!

Ja som mal super detstvo. Možno oni ho mali dodrbané. Úžasného otca, čo ma naučil domáce práce okolo domu. Matku, ktorá by za deti dala prvé a posledné, najlepších súrodencov, kde boli hádky a bitky avšak aj bozky a objatia. Mňa už nikto neprevychová!

„Dám ti na výber." NEVYBERIEM SI! „Elektrošoky, bič alebo horúce žezlo? Ale upozorňujem ťa, že vyberáš len poradie."

Na chvíľku mi odľahne, že tak či tak bude jeho trest obsahovať všetky možnosti, potom sa spamätám a fľochnem naňho najhorší pohľad, akého som schopný. Rozosmejem ho.

„Ak neposlúchneš, môžeš mi svojou špinavou papuľou vyfajčiť a to, čo si vytrpí Zayn, si vytrpíš aj ty." Vybije mi dych. Veď ho priateľ podvádzal so mnou, prečo by chcel odo mňa fajku? A za ďalšie – horúce žezlo neviem čo znamená a nedokážem určiť, či by som bolesť prežil.

„Ja.. hm" Je mi tak strašne! "Elektrošoky, bičovanie a nakoniec horúce žezlo." Šepnem s pohľadom na jeho semiškách.

„Výborne!" Párkrát ma málinko pofacká, akože je pyšný. Najradšej by som mu tú ručisko vykrútil. „Beriem to tak, že nerád robíš blowjob. Alebo ho nevieš robiť?"

„Zatiaľ sa nikto nesťažoval." Príliš neskoro si uvedomím, že myšlienky hovorím nahlas, letí mi tak silná facka, že takmer omdliem. Zvalím sa na trochu boľavý chrbát, okamžite sedí na mne a vráža mi päste. Vtedy pri bičovaní, keď išiel hlava-nehlava, presne tento výraz tváre som si predstavoval že má. Vyšinutý blázon, kričí a ide si svoje.

Samozrejme, bránim sa, všelijako si pred tvár dávam ruky, kričím od bolesti a modlím sa, aby mi nevybil zub, možno nezlomil nos. Sú to silné údery, až nakoniec obidvoma päsťami naraz nedrbne do zeme povedľa mojich dlhších vlasov a tak neostane. Pre istotu si ešte zakryjem dobitú tvár, keby mu zas prepne. Nič sa však nedeje, cez medzery prstov naňho nevinne kuknem. Vydycháva sa, potriasa hlavou kvôli vlasom, lietajúcim mu do tváre.

„Ospravedlň sa." Zazúri.

„Prepáčte, pane." Jazykom si prejdem po zuboch, sú v pohode a všetky. Len lícne kosti bolia, v nose brní.

„Nezabúdaj že pre všetkých si tu len obyčajná kurva. Nemáš domov, rodinu, minulosť. A zabudni, že nejaká budúcnosť bude dobrá, čaká ťa len utrpenie, o to sa osobne postarám." Vyškerí sa a postaví na odchod.

Dlho mlčky ležím, premýšľam o slovách, ktoré nedávali zmysel. Mám rodinu, domov aj minulosť. Tieto tri veci vždy budem mať, nech sa deje čokoľvek! A keď som schopný postaviť sa, z ďaleka začujem Zaynov vreskot... 

Tak Louis sa z toho nakoniec dostal! :D Bohužiaľ skončil vďaka svojej hlúposti horšie :) Diky za votes :**** :D