Tak trocha stereotyp

Kamoška??

Bol utorok 7:15 a ja ako vždy meškám. Na zastavku som išla spolu s Dávidom. Je odomňa presne o rok starší ale rozumieme si a dobre sa s ním rozspráva. Na zastavku sme museli utekať. Na štastie v neštastý sme ten autobus stihli. Čakala nás tam už Táňa. Pozdravili sme sa a išli sme dozadu. Nemohli sme si sadnúť lebo autobus bol plný a tak sme len hrali Color Swith. Celú cestu sme rozoberali kdo je v kolkom levely a kdo z nás je lepší. Vela sme sa nasmiali a robili žarty na účet spolucestujúcich. Ludia sa na nás pozerali ako na bláznov ale mi sme ich neriešili. Keď sme vystúpili z autobusu tak som si všimla na chodníku chalana. Mal dlhé hnedé vlasy, okuliare a bundu kedže vonku bola dosť zima. Stál na zastávke a čakal na MHD zrejme išiel do Prievidze. Niečim ma strašne priťahoval a zdal sa mi zaujmávi tipovala som mu okolo 18 rokov. Zapozerala som sa nanho a on si ma tiež všimol, mal krásne modre oči. Usmial sa namna a ja som sa rychlo otočila. Začala so nad ným rozmýšlať a kráčala som do školy. Z tranzu ma dostal až Dávid, ktorý po mne kričal a pýtal sa či toho chala poznám. "Nie nepoznám." odvetila som. Neveriacki sa namňa pozrel ale neriešil to viac. Celý deň som nad ním rozmýšlala a chcela som ho stretnuť znova. Bola som úplne mimo a nanič som sa nevedela sústrediť. Učiteľky po mne celý čas hučali že nedávam pozor a že som asi zamilovana ale ja som sa proste nevedela sústretiť. Rozmýšla som či ho naozaj milujem alebo čo sa to somnou deje ale veď som ho ani nepoznala ale niečo ma k nemu pritahovalo niečo veľmi silné. Poslednú hodinu sme mali techniku, ktorú som nenávidalela. "Nebudete somnou niekdo chodiť na mažoretky?" kričala Mantália a zistovala kdo by s ňou išiel. Keď ju všetci odmietli prišla aj zamnou. Mam ju rada aj keď viem že ma iba využíva a zakaždým som pre nu ako posledná možnosť. Nechcela som ju odmietnuť lebo to bola moja kamarátka a ja som bola štastná keď všedci okolo mňa boli štastný. "Možno" povedala som. Začala skákať od radosti že s ňou niekdo pôjde. Ja som vlastne ani vôbec nevedela čo sú to mažoretky a ani ma to niako nezaujmalo. Všetci sa začali čudovať že som povedala že s ňou pôjdem. To preto lebo bolo o mne verejne známe že milujem rap a hip-hop boli to moje srdcouky a aj som sa obliekala tím štýlom. Niektorý ku mbe ešte priradovali punk, ktorý som mala tiež rada. Po hodine sme s Táňou a Mantáliou odišli na námestie prejsť sa a porozsprávať. Chcela som vedieť všetky podrobnosti. Bohužial tie nevedela ani ona. Povedala mi iba že by sme chodili na Sever do CVC. Vôbec som netušila kde to je a ako sa tam dostanem. Neskôr sme nastúpili do autobusu ja som si dala sluchátka a ponorila sa do vlastních myšlienok. Doma som o tom povedala rodičom, prekvapilo ich to aj keď mi to hneď nedovolili ale neboli ani proti, len chceli vedieť všetky podrobnosti. Poslali ma do sprchy a späť že keď budem vedieť viac informácií potom sa o tom porozprávame. Poslúchla som ich a išla som do sprchy kde som strávila pol hodinu až kým mi tam nevbehol ocino a nepovedal že mám vyliesť, lebo už není teplá voda. Tak som rezignovane vyšla a išla do izby. Dala som si slúchatka a počúvala som Kaliho mám ho strašne rada, chcela som ísť aj na jeho koncert ale mamka ma nepustila. Okolo 20:00 prišla do izby mamka. "Vipny to už a choď spať." povedala kludním hlasom a ja som ju poslúchla, lebo som sa s ňou nechcela pohádať, bolo na nej jasne vydieť že dostala krámy. Nenávidim výraz menštruácia. "Dobrú noc a lubkam ťa" povedala a odišla z izby. Ja som si naspäť zobrala telefon a pozerala film. Keď sa skončil tak som pozrela že či neni niekdo aktívny s kým by sa nedalo písať ale všedci už spali. Tak som si pustila Kaliho album Zlí príklad a pomali som zaspávala.

Tak neska je tu troška dlchšia časť. Neska by som chcela prisať ešte jednú ale to len teoreticky, neviem či sa mi to podarí aj realisticky. Táto časť má 718 slov.