Bolo tu veľa mailov od tej neznámej... stránky? Neviem čo boli zač. Potom začala Izzi rozprávať.
,,Každý rok sme ti písali na Vianoce, nový rok, narodeniny a dokonca aj meniny. Aj ja. Skoro každý deň som ti písala, keď si odišiel. Lenže ty nič. Potom som sa vzdala. Už som ti nepísala, lebo som si myslela, že už so mnou nechceš mať nič spoločné. Veľmi ma to ranilo, ale postupom času som si zvykla. Aj som dokonca na to zabudla. Ale keď si sa objavil v našich dverách, na všetko som si spomenula. Hlavne preto som súhlasila ísť k tebe bývať. Aby sme dohnali zameškané. Vieš, hrozne moc si mi chýbal a som šťastná, že sme teraz spolu," trochu jej vyhŕkli slzy, no rýchlo si ich utrela.
,,Ja-ja neviem čo mám nato povedať..." že si sa ožieral skoro pri každej príležitosti, že si si na rodinu ani nespomenul?
,,Nemusíš nič. Už by sme mohli ísť konečne kúpiť tú posteľ, nie?" snažila sa to všetko rýchlo zahovoriť.
,,Dobre," odvetil som jednoducho. Na tie maily sa pozriem asi až keď prídeme. Veľmi ma zaujímajú. Zvedavosť je niečo strašné.
Išli sme teda na autobusovú zastávku.
Izzi mi nechcela veriť, že nemám vodičák. Ani ja by som si neveril. Veď na môj vek... nuž neviem či by som sa na to dal znovu. Myslím vodičák. Už som to nedal trikrát. Neverím, že na štvrtýkrát to výjde. Nemám rád číslo štyri. Nielen ako známku. Tak celkovo.
,,Akým autobusom vlastne ideme?"
,,Takým, ktorý pôjde."
,,Super. Takže asi ani nevieš kedy."
,,Asi desať minút."
,,Bože, ty si taký neschopný si urobiť vodičský preukaz. Strašné to je s tebou."
,,Ja viem. A preto ma miluješ," neviem, či som to mal hovoriť na zastávke, pretože tam bol ,fejdit' gang z našej školy. Alebo skôr ,swag' gang? Asi niečo medzi tým. Sa čudujem, že tu stoja. Nemajú tu čo robiť. Musela to byť mega párty, keď sa ocitli práve tu. Na tomto mieste. Nikdy predtým som ich tu nevidel. Nemal som ani prečo. Ja bývam najďalej od našej školy.
Moje myšlienky prerušil prichádzajúci autobus. Lenže nie ten, ktorý potrebujem. Ale oni nastúpili. Neviem, či chceli byť čo najskôr odo mňa preč alebo len chceli ísť týmto spojom. Môže mi to byť jedno. Nemajú ma prečo zaujímať.
,,Kto to bol?" opýtala sa ma Izzi, keď odišiel autobus. ,,Vyzerali, že ťa poznajú."
,,Ľudia z našej školy," odvetil som prosto.
,,Aha," teraz už naozaj prišiel ten autobus, ktorým potrebujeme ísť. Nastúpili sme a sadli si na dvoj-sedačku. Cez víkendy nechodí autobusom veľa ľudí, čo je celkom šťastie. Teda podľa toho akým spojom idete.
°°°
Po dosť dlhej dobe sme konečne vystúpili z autobusu. Vošli sme do obchodu, kde predávajú nábytok a podobné veci. Náš cieľ je konečne kúpiť posteľ. Dúfam, že sa to podarí.
Vo vnútri to bolo rozdelené na niečo ako oddelenia s rôznymi druhmi nábytku. V jednej časti boli kuchyne, v ďalšej kúpeľne a podobne. My sme zamierili do časti izieb. Tam by tie postele mali byť. Dáva to predsa nejakú tú logiku.
Niekde boli už zariadené izby, inde bol nábytok ako napríklad skrine, komody a postele za sebou.
Každá bola z iného dreva alebo dokonca železa.
,,Tak, ktorú berieme?" opýtal som sa.
,,Nejakú s dobrou cenou a aby vyzerala nejako k svetu. Vieš, a hlavne, aby sa zmestila do tvojej izby. Keďže nie je nejako veľmi veľká."
,,Jasné. A nebude to ocovi vadiť? Vieš, z účtu mu zmizne ,pár' peňazí."
,,Nebude. Už som mu to hovorila. Hneď v deň, keď som odchádzala. Myslela som si, že nebudem mať kde spať. Hlavne preto mi dal tú kreditku. A vďaka môjmu úžasnému šarmu, samozrejme."
,,Máš to dosť naplánované. Asi už vieš kde budeš pracovať, s kým sa vydáš, koľko budeš mať detí, kde budeš bývať a aj kde zomrieš. Nemám pravdu?" Poslednú jej vetu som radšej ignoroval, vyznelo to naozaj strašne.
,,Sčasti." Aká jednoduchá odpoveď.
,,Nevadí. Aj ja sa predsa môžem zmýliť."
,,Každý človek sa mýli. Nikto nie je neomylný. A hlavne nikto nie je dokonalý. To by si mal vedieť."
,,Pomôžem vám?" Ako duch sa tu zjavil predavač. A celkom vhod.
,,Áno. Chceli by sme nejakú posteľ," slova sa ujala Izzi. ,,len nie manželskú," rýchlo dodala.
,,Jasné, niečo sa už nájde," odpovedal veľmi mladý predavač. Ešte mi tu bude baliť moju sestru. Hajzel.
Po dlhej hodine sme konečne kúpili tú posteľ. Bol som šťastný ako blcha, keď si ju vybrala. A určite aj chudák predavač bol šťastím bez seba. Aj tá veselosť z neho opadla.
Vybrala si obyčajnú posteľ z tmavého dreva. Nie som odborník na drevo a stromy. Som rád, keď rozoznám ihličnatý od listnatého. Toľko k mojej vedomosti o stromoch.
Posteľ by nám mali priviezť ešte dnes. Izzi si za to trochu priplatila z otcovej kreditnej karty. Ale hlavné je, že ju dovezú.
A my sme sa zase vybrali na zastávku. Čakali sme v ťaživom tichu. Nemali sme si čo povedať a tak sme čakali kým neprišiel ten sprostý autobus.
Keď sme prišli domov hodil som sa na gauč. A to som robiť nemal. Aj hodiť sa na dlážku by bolo lepšie. Naozaj. Nepreháňam.
A potom som si spomenul na tie maily. A to ma nakoplo hľadať notebook. Keby som tak vedel kde som ho dal, no našiel som ho. Čakal som, kým sa to načíta a otvoril som posledný mail, ktorý mi poslali.
Vážený pán Denis Horvath,
dovoľujeme si Vás znova upozorniť na blížiaci sa termín našich skúšok, ktoré sa budú konať dňa 16. 1. 2017 o 11:00 hod. Adresu máte napísanú na konci.
Keďže si myslíme, že ste si neprečítali maily, ktoré sme Vám poslali, tak vám to znovu napíšeme.
Pred pár rokmi nám istá osoba povedala o vašej schopnosti alebo nadaní. Hovorte tomu ako chcete. Pár rokov sme monitorovali Váš zdravotný a aj duševný stav (duševný stav nie je najlepší, ale aj tak nepochybujeme, že sa tu musíte zúčastniť). Sme presvedčení, že Vás potrebujeme. Ste veľmi výnimočný a ani o tom poriadne neviete. Nie, nejdeme vám povedať, že máte nejaké extra superschopnosti, to nie. Ale ste niečo ako začínajúci génius. Vy a ešte pár ďalších ľudí. Preto robíme tie testy, aby sme vybrali tých najlepších z najlepších.
Dúfame, že prídete do New Yorku. V odkazoch sme vám poslali mapu a všetko potrebné, ako napríklad letenky a pod.
s pozdravom
riaditeľ spoločnosti.
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»
Ospravedlňujem sa vám, ale ten list asi vôbec neznie ako od nejakého riaditeľa, ale nie som riaditeľ :D Sherlock zo mňa :D Dúfam, že to znie aspoň nejako k svetu :D naozaj v to dúfam. A keď nie... čo už... Snaha bola :dd
Takže po týždni je tu zas nová kapitola :D nezvykajte si na to :D proste mám prázdniny :D a tiež chuť písať :D
A do komentu by ste mi mohli napísať váš názor :D alebo tak... :D
hmm... tak zatiaľ sa majte :D
YOU ARE READING
Nemusia všetkému rozumieť
Teen Fiction|POZASTAVENÉ| |ÚPRAVA| ,,Som tak šťastný, ako len nešťastný človek môže byť." Denis sa ocitol v zložitej situácii. Jeho milovaná priateľka je mŕtva. Rozhodol sa izolovať od rodiny a presťahoval sa do otcovho starého bytu. Jeho dni sú úplne identick...
