Z toho stereotypu mi začína hrabať, doslova! Občas sa prichytím, ako spievam – sebe. Alebo keď premýšľam nad minulosťou, svoje repliky vravím nahlas. Nechodí Perrie, ktorá by sa porozprávala, Zayn tiež nie, aby ma potrestal a Liam... Toho by som zabil, keby mám síl. Napríklad pred pár hodinami niesol vodu, zadíval sa do telefónu a takmer polku vylial. Vandeľ sem doniesol už ani neviem kedy a nechal ho tu!
Namáham sa vytvoriť s ním konverzáciu, pýtam sa na Perrie, či je v poriadku, no on nič. A tak sám sedím, ležím, sem-tam sa prejdem, žmolím špinavú plachtu a rozprávam sa s ľuďmi z minulosti. Akoby som žil pre chvíle, kedy príde Diabol a prehodí so mnou dve-tri vety. Chuť zabiť sa? Zmizla, možno sa objaví, keď mi znovu niekto ublíži. Chuť zabiť Diabla? Mizne, lebo som ho dlho nevidel a pravdupovediac, mám lepšie veci, o ktorých premýšľať. Chuť pomstiť sa? Hah, ako? Nikomu mu na mne nezáleží...
„Perrie?" Odhodím plachtičku nabok a rozbehnem sa ku dievčaťu s kamenným výrazom. Netrápi ma, že drží dve vedrá s vodou a cez plece má položený uterák. „Bože, chýbala si mi." Rýchlo jej pomôžem s jednou várkou vody a s úsmevom na ňu hľadím celý čas, ako ma umýva.
„Už ti hrabe?"
„Už nie." Pousmeje sa na mne, ako zachádza ku konečníku, nebolí to, ako rázy pred tým, preto jej chytím ruku a stlačím špongiu, je mäkšia. Nie o moc, no predsa len. „Dnes príde, však?" Letmo kývne hlavou na súhlas a pridá viac gélu.
„Zayn je na tom veľmi zle." Šepne. „Liam ho musí držať, aby sa k tebe nedostal." Nasucho prehltnem, nič som nespravil! Sám si za to môže, no je mi ho ľúto. „Dohovor pánovi." JA?! Prečo si myslí, že práve ja by som mu mal dohovárať? Už to vidím! Ako ma upevní hneď o putá a zbije ma horšie ako Zayna.
„Šibe ti?"
„Minule ťa nezbil, či?" No a? Za to som mu vďačný. Vlastne, radšej ma mal zbiť ako ma donútiť robiť to svinstvo!
„Za to, že ma nezbil má moje slovo nejakú váhu? Si normálna?"
„Skús to."
„Nič nebudem skúšať!" syknem a kuknem, či vo dverách nestojí niekto, kto by nás počúval. „Som rád, že mi neublížil naposledy a chcem, aby to tak zostalo aj po ďalšie rázy, jasné?" Namosúrene prikývne, vyleje na mňa bezočivo druhé vedro a hodí do mňa uterák, zo zástery pár vecí a okrem nádobička, čo si doniesla, vezme plný vandeľ.
Pár vecí... ešte mokrý sa k ním hodím a začnem ich rozoberať. Nechýbajú boxerky so.. Bože! Tepláky! A nová plachtička! So širokánskym úsmevom sa poutieram a teplejšie oblečiem, aký som len rád! A to som si myslel, že sa tu toho nedočkám. Jemnejšiu „prikrývku" si šúcham o líca, túlim sa k nej, aby mi bolo čo najviac teplo, usmievam sa.
„Ako vidím, darček sa ti ľúbi." Zarazene roztvorím oči dokorán, nadvihnuté kútiky idú dole, akoby ma v jednom okamihu pichlo tisíc tŕňov. Donútim sa kľaknúť, no neodzdravím ho. „Vieš, za čo to je, však?" Za naj blowjob, aký si kedy mal? Čo by mi urobil za túto odpoveď? Zbil, trestal, mučil?
„Áno." Odkašle si, s pohľadom na jeho dievčenských semiškách dodám: „pane."
„Ak chceš, darčekov môže byť viac." A vtedy sa začne prechádzať, určím si kamienok na podlahe, na ktorý sa celý čas dívam. „Napríklad vankúš, normálny paplón! Alebo... čo takto zákusok? Poriadny obed, možno by som ti dokonca dovolil nosiť tričko!" Môže o tom vravieť tak nadšene? Stále som človek, teda ja sa zaňho pokladám. To, ako ma berie on s ostatnými ma netrápi.
„Ďakujem pane." Prehovorím, prvý raz dvihnem hlavu, aby som mu mohol hľadieť do očí. „Ale nie."
Nasucho preglgne, zas sa mu nosné dierky rozšíria a pery spoja v tenkú čiarku, hej. Toto je jeho vykoľajený, nahnevaný, zaskočený výraz a mne sa nedá neusmiať. Nasleduje facka, ktorá ma položí na zem a neuveriteľný vreskot, nepočúvam ho. Zostávam ležať, vychutnávam si jeho hnev zapríčinený mojou ľahkomyseľnou odpoveďou. Nie som žiadna štetka, ako si doteraz myslel. Vlastne, čo si o mne myslí? Že Niall si ma nejak vydržiaval? Platil mi za sex alebo čo?
„Ty jedna malá kurvička!" Zdrapne ma za vlasy, bleskovo sa mu snažím vytrhnúť, no ťahá ma po zemi a ja viem, čo sa tým smerom nachádza... „Keď to nemieniš robiť dobrovoľne, bude to proti tvojej vôli!"
Zatiahne za putá, ktoré sa pod jeho silou stiahnu ku mne. Snažím sa ho odstrčiť, avšak dlho som nejedol a on je aj tak o hlavu vyšší a minimálne pätnásť kíl ťažší a nie je to tukom... Odrazu sa ocitám v polohe, v akej som nebol dlhé dni.
„Ešte som nevidel tvoj zadok."
„Prosím," neplačem, už nie. Len šepkám a modlím sa, aby si svoje plány rozmyslel.
„Chcem len zistiť, prečo s tebou Niall šukal, toť vše. Zatiaľ sa mi to totižto nepodarilo zistiť." Zas ten jeho protivný smiech... „Vôbec si neni pekný, telo malé a nevypracované, dokonca ani tattera si nedokážeš nájsť dobrého. Tak mi povedz, čo na tebe ten chudák videl?" A čo videl na ňom?! Sprosté dlhé vlasy, tiež mám možnosť vidieť tetovania na predlaktiach – nič moc -, nohy príliš chudé, hrubý nos a... dobre, musím uznať že jeho dĺžka zarazila aj mňa. Bol s ním Niall kvôli sexu?!
„Nie vždy ide o vzhľad, pane." Náročky ho aj oslovím, len nech mi dá druhú šancu, no na čo? Aj tak ho dobrovoľne nevyfajčím a nebudem s ním sexovať! To by ma musel spútať, čo už som, tak nech to aspoň tak nenaťahuje, lebo mi prepne.
„Ale ide." Rozpustí si vlasy z mini drdolua pokrúti hlavou, sú mu po plecia! Fakt, gay! „Pozri na mňa a pozrina seba." Vystrie ku mne ruku a vydá zo seba nechutné tóniny. „Preto sa tipozriem na zadok."
Ou jééé :D Akože... neberiem to s humorom, ale Louis by si mal dávať väčší pozor na ústa, nie?
Samozrejme vám ďakujem za votes a comments! :****
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.