Prisoner

14.

Hej ľudia mám veľmi dobrú náladu :D som trošku v opare alkoholu - asi preto - a pridávam novúúú časť :D Užite si :***

Ďalšie dni – som si istý, že sú to dni, pretože Perrie ma navštevuje v stále tých istých časových intervaloch - sú dlhé a únavné. Znovu sa rozprávam sám so sebou, umývam si zuby takmer stále od tej nudy, pijem vodu, o ktorú nemusím prosiť. A vždy keď príde na druhýkrát mi donesie jedlo – kašu. Nezasýti to, som však vďačný. Námatkovo sa pýtam na Zayna, aj na ja jej plán pomstiť sa, neodpovedá.

„Louis, nemám dovolené rozprávať." Šepne raz so smutným úsmevom. „Pán mi zakázal." Potom sa chytro ss vandľom poberie preč.

Snažím sa vybaviť si matku, ktorej obrysy nie sú až také jasné, dokonca ani sestrine. Nemám poňatia, koľko tu môžem byť zavretý, majú o mňa stále strach? Uverili dôvtipu, že som mŕtvy? Že moje telo leží niekde zakopané alebo na dne cudzej rieky? Dúfam, že áno. Pretože ja sa nevrátim, nikdy.

„Hej, kurva!" zvolá na mňa raz Zayn, pri čom mi zabehne pri pití a srdce mi vynechá úder. S roztvorenými okálmi dokorán a pootvorenou pusou hlavu pootočím ku dverám. Vyzerá strašne. Vychudnutý, prepadnuté líca, kruhy pod očami... Stojí dva metre odo mňa, nie pri dverách, ako som si myslel.

„Ešte pár dní a budem ako rybička, si rád?" prikývnem so slzami na krajíčku, mám strach. „Vieš, čo to znamená?" tentoraz nechápavo pokrútim. „Že raz v noci prídem a ty už nikdy nebudeš vyzerať takto pekne. Pán ťa prestal biť a vykrmuje ťa ako prasa. To sa ale skončí."

„Pán ti to nedovolí." Poviem oceľovým hlasom. Viem, že keby mi Zayn ublíži, Diabol si ho podá ako naposledy.

„Veď ja si na teba počkám! Keď ho už nebudeš zaujímať, čo tipujem dlho trvať nebude, sám mi prikáže ťa umučiť k smrti. Myslíš si, že si prvý? Po každom šliape pomaly, po jeho sile, guráži." Položím misku a postavím sa. Dnes som silnejší ako on, čo mi hrá do karát. „Až sa rozprávaš so stenami," zasmeje sa a ja ku nemu urobím prvý krok. „Dá ti pocítiť, že si nič a ty či chceš alebo nie, sa staneš ničím."

Druhý krok, už mu stačí len jednu poriadnu tresknúť, vtedy zostáva ticho a ja uvidím dve slzavé oči. Snáď toto Diabol nerobil aj jemu?! Preto to tak dopodrobna ovláda?

„Alebo sa staneš zverom, ktorý už nebude nikdy okrem hnevu a bolesti nič cítiť." Dopovie šeptom na čo sa otočí a odíde.

Nechá ma taktiež s mokrými bulvami, zaskočeného. Nezmôžem sa ani na sadnutie si, nekonečne dlho sa pozerám do tmy, kde zmizol a predstavujem si Diabla ako mu ubližoval, zneužíval a uvedomím si jednu podstatnú vec – v živote sa nestanem ničím. Budem predstierať zvera a utečiem spolu s Perrie. Ako mi Niall x krát opakoval: „nesúď knihu podľa obalu".

*

„Ahoj, kurvička."

Prebudí ma jemný hlas, hľadí ma po čerstvo umytých vlasoch,so širokým úsmevom sa pretočím na chrbát. To, že ma tak ktosi oslovil mi dôjde až po tom, nepoznal som ani jeho hlas, keďže tak milo ku mne ešte neprehovoril. Vyľakane sa od neho odtiahnem čo najďalej, až sa ocitám natlačený na múre.

„Poď sem!" ukáže prstom tam, kde som pred sekundou ležal, pre istotu poslúchnem. Predsa len sú to hádam týždne, čo som sa s nikým nebavil. „Niečo som ti doniesol z Ameriky." S opovrhnutím sledujem jeho ruky načahujúce sa za väčšou taškou. Zľahka mi ju podá, vyjavene naňho čumím, vôbec mi nedopne, čo s tým mám robiť. Prevráti očami a sám z nej začne vyberať kúsok po kúsku.

„Ďakujem pane." Poviem po poslednej veci a idem si ľahnúť, keď ma zdrapne za predlaktie a potiahne ku sebe.

„Nesral som sa sem s tým pre „ďakujem pane", hádam sa mi odvďačíš lepšie, nie?!" Bože, je to toľko dní, že som zabudol aký dokáže byť. „Alebo tie veci vezmem a nedám ti ich." Stisk povolí. Na čo mi tu je zamatová deka? Alebo nové značkové tepláky? Možno tričko by sa zišlo spolu s ponožkami, ale žil som bez nich doteraz. Všetko sú to len hlúpe darčeky, za ktoré čaká čo? Poddanie sa? Bozkávanie mu nôh?