Ako malé dievča , som mala čisto modré oči. Boli ako oceán . Žiarive a zneli nehorázne prijemne . Ale raz ked som utiekla z domu , mohlo mi byt asi 6 . Zatúlala som sa niekde na lúke dne som našla čiste čiesneho hada. Prihovoril sa mi . Nechápala som ako mu môžem rozumiet . Pytal sa ma kto som , a čo tu hladam . A ja ako keby som bola bezcitna a odpivedala mu. Po chvílke sa ku mne priplazil a zasečal mi do ucha niečo ako keby že sa vrati .... od tej doby som ho ale ja bobužial nevidela.
Ked som sa domov vrátila , nedokázala som na to mysliet a stále som si premietala v hlave , co sa stalo a ako som to dokázala.
O pár dni ked som na to ako tak zabúdala , zbadala som moje iné zfarbenie oči. Zfarbovali sa do zeleno-hneda . Bola som zmäteá ...
~ o pár rokov ~
Jelikož som konečne dovršila vek 15-nást , musel minpríst dopis z Rokfortu o primuti na školu ...
/ tento prvy diel , mal byt taky kratky pretoze je to len tak 'vysbetlenie' a aby bolo jasné , v tomto pribehu sa prímaju na skolu deti od 15 nie 11 :) \
