Zdalo sa, že som mu tým úderom na chvíľku vyrazila dych, avšak dopadol mäkko na posteľ.
,,A majú ťa radi?" spýtal sa Skye v kŕči. Až vtedy som si uvedomila, že úder bol možno o niečo silnejší, než som pôvodne plánovala.
,,Nesmierne. Mobil, kľúče, peňaženka. Davaj," pýtala som si naspäť veci, ktoré som mala pri sebe v tej nešťastnej uličke. Držala som natiahnutú ruku a mračila sa na Skyea, ktorý ležal na posteli, a začal sa smiať do prikrývok.
,,Si neskutočná," povedal mi neveriaco.
,,Tak dobre. Idem si po ne," natiahla som sa za Skyeovými nohavicami, v snahe vybrať mu veci z vreciek, v ktorých som predpokladala, že boli. On sa však začal brániť.
Netrvalo dlho a začali sme sa biť. Teda, oprava. Ja som búchala, kopala a škrabala, a on sa len bránil. Pokúsila som sa zasadiť ďalší úder v snahe dostať sa mu do vrecka, tu ma však zasiahol do tváre vankúš. Skye bol silnejší, avšak ja som bola útočnejšia. S každou jeho obranou boli moje útoky častejšie.
O pár sekúnd na to sme obaja zadýchane ležali na posteli a smiali sa na plné kolo. Zadívala som sa mu do očí. Je to len človek, i keď s istými schopnosťami. Nie je dôvod, aby som sa ho bála. Možno by mi vážne vedel pomôcť.
Keď som sa však naňho takto dívala, pocítila som obrovské rozpaky a vinu. Odvrátila som zrak a zahryzla si do pery. Nie sú to ani dva týždne, čo umrel Erik, a ja sa tu smejem s niekým, koho som ešte pred chvíľou považovala za príšerného a považujem ho za nesmierne príťažlivého. Nie sú to ani dva týždne a ja uvažujem nad tou zvláštnou chémiou medzi nami.
,,Nad čím premýšľaš?" spýtal sa, pričom akoby zapol nejaký tajný spínač, pri ktorom som sa mu znovu zahľadela do očí.
,,Nad-" prerušilo ma niečo, čo vletelo cez polootvorené okno do Skyeovej izby a pristálo mu do rúk.
,,Čo to je?" spýtala som sa.
,,Žiadosť o vstup," Skye sa posadil na posteli, roztvoril zdrap papiera, a prebehol po ňom očami. Jeho reakcia bola znepokojujúca.
,,Čo?-" nechápala som.
,,Počkaj tu," rozplynul sa v oblaku hmly a zmizol mi pred očami. Žiadosť o vstup?
,,Skye!" otvorila som dvere a vrútila sa na chodbu. Kam zmizol?
Prešla som po chodbe a míňala schody. Čoskoro som sa ocitla v hale, odkiaľ prichádzal hluk.
🎶 Dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť... 🎶 🎵 Taká slovenská klasika...No, nejakých 400 slov, žiadna sláva, ale myslím, že ich nudnosť predĺži o takú polovicu, takže sa to stratí 😃
VOUS LISEZ
Elven ✅
FantasyPrvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená. Za splnu spojí sa diablova pýcha, v Pandorinej skrinke zavretá dýcha. Do tretice rúškom ticha každého oklame, štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne. Číslo päť brány pekelné...