Prvýkrát z neba, rozum sa s ňou hrá
druhýkrát Aténa v bolestiach zmučená.
Za splnu spojí sa diablova pýcha,
v Pandorinej skrinke zavretá dýcha.
Do tretice rúškom ticha každého oklame,
štvrtýkrát nástrojom výrobcu podľahne.
Číslo päť brány pekelné...
Na moje veľké nešťastie sa Rakesh ešte stále neprebral. Namiesto Chrisa však pri ňom hliadkoval akýsi postarší pán. Mohol mať tak štyridsať rokov. Bol poloplešatý, jediné jeho vlasy sa tiahli v akomsi prstenci vzadu hlavy. Na sebe mal oblečenú hnedú flanelovú košeľu opásanú do nohavíc.
,,Ahoj Harold," pozdravil sa mu Skye a ja som mu sekundovala poprianím pekného dňa.
,,Prebral sa?"
,,Ešte nie. Včera večer mal horúčku, museli sme mu znižovať teplotu."
Pozrela som sa na postavu schúlenú na pohovke. Prečo sa toto muselo diať?
,,Kde je Chris?" vyzvedal Skye.
,,Pred pár minútami odišiel a bol na teba vážne nahnevaný."
Prečo? Zdalo sa, že na to isté sa chcel spýtať Skye, no potom ihneď prišla výčitka: ,,Ako to, že nie ste v škole?"
,,Pri tom všetkom, čo sa tu deje Harold? Okrem toho, práve sme sa odtiaľ vrátili."
,,Ale-" snažil sa namietať ten pán.
,,Budeme hore," zobral ma za ruku a viedol ku schodom.
,,Dovidenia," pokývla som na Harolda a nasledovala Skyea.
,,To bol Harold Clarke. Stará sa o údržbu domu a jeho okolia. Je mi takmer ako otec," dodal Skye na vysvetlenie.
,,Čo sa týka toho, videla som služobníctvo, ale nikde som nevidela vašich rodičov."
,,A zdá sa, že ani nikdy neuvidíš," povedal smutne. ,,Otec umrel ešte predtým, než sme sa narodili. A mama pred rokom a pol. Bola to úžasná žena," zobral z neďalekého stolíka fotografiu v rámčeku. Hľadelo z nej pekné žieňa s dvoma navlas podobnými malými chlapcami. Už pri prvom pohľade na ňu mi bolo jasné, že to sú Skye a Chris. Boli roztomilí.
,,Ktorý z nich si ty?"
,,Tento, čo by sa chcel hrať s jej vlasmi."
Pousmiala som sa na chlapčekovi fascinovanom svetlohnedými kučerami svojej mamičky. ,,Máš jej úsmev," povedala som.
,,Myslíš?"
Prikývla som a opatrne mu podala fotku v sklenenom rámčeku. Položil ju naspäť. ,,Áno. Vidím to."
Zvyšný čas sme trávili listovaním v knihách kúziel a rozprávaním sa. Skye ma varoval, že im nebudem rozumieť, pretože sú písané prevažne v latinčine, avšak slovám som zrejme pod vplyvom hviezdy rozumela, i keď som nikdy predtým tento jazyk neštudovala.
Našla som v knihách všelijaké ohnivé kúzla, mrazivé, či iné. Bolo to vskutku zaujímavé. Rozmýšľala som nad tým, akú moc musí mať v rukách čarodej, ktorý sa naučí naspamäť len kúzla z prvej strany tých kníh.
Skye prestal listovať a zastal na jednej dvojstránke. Trochu som nazrela do jeho knihy. Mal to. Strany, na ktorých bolo písané o nekromancii.
Stránky duchov.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
380 slov príbehu. Opäť nie veľa, ale snáď vyváži kvalita nad kvantitou :-)
