Prisoner

16.

„Zayn?" zažmúrim do tmy, nie je to dlho, od oného dňa, čo sme so zajatcom sexovali.

„Dovoľuješ si ma oslovovať menom?! Kto ti dal právo?!" 

Vyštartuje k rohu, kde sedím v tureckom sede. Sám seba vydesím, keďže sa ho vôbec nebojím. Práveže túžim po tom, aby mi ublížil a dostal za to trest, Diabol by sa tým viac vyznamenal.

„Nemôžeš to zahodiť za hlavu?"

„Počúvaj, ty čo si myslíš?!" vrieska, len na krok odo mňa, všelijak sa zaháňa rukami. „Že si tu na dovolenke?! HA?!"

„Zayn, pokiaľ by som bol na dovolenke, nemočil by som do vandľa, nie? Nejedol z misky a nenechal sa šukať niekým, koho musím oslovovať pane." Idem ako stroj a Zayn len vyvaľuje oči.

„Takže som mal pravdu? Stalo sa z teba obyčajné zviera!" po dlhšej odmlke sa zachechce. „Nevieš si predstaviť, čo so mnou dokazoval. A ja ti to vrátim s úrokmi!" všimnem si na jeho ľavom oku predlaktí popáleniny, čo mu preboha robil?!

„Zayn," šepnem, na čom pohodí rukou a so vzrýčeným prostredníkom odchádza.

Po jeho návšteve mám zrazu dovolené baviť sa s Perrie, čo je super, do najmenších detailov sa zdôverím o sexe, kde napína uši a padá jej sánka. Dostaneme sa aj k plánu nášho úteku, kde ma chváli a opäť sa mi hrá s vlasmi. Prosím ju o škrabkanie chrbta, na čo len pokrúti hlavou.

„Nevyzerá to najlepšie. Skús ho poprosiť o masť na jazvy."

„Bude za to niečo chcieť. A ja... naozaj chcem, aby som mu pripadal, že nie som len tak hocikto. Musí ma rešpektovať, pustiť ma z tejto komnaty! A to sa mi nepodarí, ak sa budem správať ako štetka." Samozrejme sme ako myšky, ktoré sa dorozumievajú na základe mimiky a menších pišťaniach.

„Veď mu nemusíš dať. A čo keby ho už teraz požiadaš, aby ťa pustil von?"

„Drbe?" Ježiš, žije v rozprávke? Zrazu má šancu ujsť a ide po nej hlava nehlava! Treba si počkať, a keď bude korisť dostatočne blízko, až vtedy sa vrhnúť priamo po krku, nie ju naháňať po celej džungli a nakoniec aj tak ujde. „Máme jediný pokus, ak na to príde, už nikdy mi nebude veriť a rovno na mňa pošle niekoho zo svojich ľudí."

„Máš pravdu." Na ukazovák si namotáva vlasy, úpenlivo sa snaží vymyslieť čo najrýchlejšie riešenie. „A koľko času potrebuješ?"

„Podľa toho, ako často bude chodiť. Mohla by si ale niečo urobiť. Zisti, aký je deň, budeš mi podávať info, v akých časových rozmedziach za mnou chodí."

„Teraz to je už týždeň, čo tu bol naposledy." Šepne. „Občas začujem z ich izby televízne noviny."

„Hľadali ma?" sadnem si s jej rukou zapletenou vo vlasoch, mykne nezaujato plecom. „Počúvaj lepšie!" syknem, na to ju pohladím po unavenej tvári. Asi sa fakt správam čudne a dovoľujem si toho príliš.

„Louis, ja-,"

„Okamžite sa jej kurva pusť!" vreskot nám obidvom spôsobí fyzickú bolesť a prestaneme sa dotýkať. S búšiacim srdcom kuknem ku dverám, míľovými krokmi sa blíži ku nám. Zdrapne ju za blond vlasy, zapiští. „Vypadni!" hodí ju na zem, nemám poňatia, čo povedať, ako reagovať. Len zízam na Diablovu tvár, v očiach s prosbou, aby jej ani mne neublížil.

„Pane," vlepí mi z fleku takú, až vypľujem krv. Zostanem v takej polohe, aby mi viac nedal.

„Ty kurva! Za toto všetko?!" chmatne ma za tričko, čo pod toľkým tlakom nevydrží a divoko zapraská.

„Nič sa nestalo!" Zmôžem sa na odpor. Ale zabúdam, že toto nie je Zayn ani Perrie. Je to Diabol, ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič. Na líce nepadá facka ale oceľová päsť, pri ktorej sa mi zahmlie pred očami. Nechá ma zvaliť sa na tvrdú kamenistú zem. Inštinktívne sa začnem plaziť preč od tyrana ku pachtičkám, nechá ma.

„Odteraz žiadne jedlo, voda, nič! Všetko ti beriem ajtie tvoje smradľavé a špinavé handry! A vieš kto bude chodiť?! Zayn!A bude mi úplne jedno, čo s tebou bude robiť!" 

Bez ďalších slov sa otáča a ja stále omámený z jeho pravého háku sa postavím a rozbehnem s plačom za ním. Nepremýšľam nad následkami mojich činov. Stihne sa len zvedavo pootočiť, no to som už na ňom nalepený, objímajúc ho okolo pása.

„Naozaj pane, nič sa nestalo, prosím! Už sa to nebude opakovať! Len ku mne nepustite Zayna, prosím!" pokúša sa ma od seba odlepiť, márne. Hoc som si istý, keby použije väčšiu silu, dokáže ma odhodiť na druhý koniec miestnosti.

"Kurvička má strach?" zasmeje sa, až vtedy ho znechutene púšťam, so stekajúcimi slzami. „Vieš, že mi vravel, čo všetko má v pláne?" odstúpim. Myslel som si, že je iný. Aspoň naposledy to tak vyzeralo. „Horúco žezlo, ha?" Tak silno ma schmatne za zápästie a vykrúti mi ho za chrbtom, čiže som hruďou na jeho. „Prečo si myslíš, že nárek ti pomôže, keď som ti jasne už dávno zakázal plakať?!"

„Podľa mňa ste dobrý človek, pane." Vravím pravdu, v každom z nás musí byť kúsok dobra. Ak nie, potom to je o zverstve, ako sám povedal Zayn. Nad odpoveďou zakrúti hlavou, zasmeje sa.

„Bože, ty si ale naivná kurva! Že ti nie je hanbatakto vyprávať! Ty obyčajná buzerantská-" Ruka mi sama vyletí ku jeho ústamvypľúvajúcim samé otrasné slová na moju osobu. 

Louis sa zas raz neovládol :D Je to ale pubertiak, čo?? :D Ježinooo a ďakujem za komentáriky, úplne mi zlepšujú náladičku :D Samozrejme tak isto votes :***