Elven ✅

Zbesilá jazda

Cesta do Elvenu bola nepríjemná. Cítila som, ako sa trasiem, a moje vnútornosti sa tvárili, akoby chystali prevrat. Obsah môjho žalúdka som poznala, ale netúžila ho mať pred očami. Žmúrila som oči a držala to v sebe vo viere, že sa tá náhla slabosť vytratí.

,,Tu sme ju stratili," povedal Rakesh. 

,,Neviete ju vystopovať pomocou nejakého kúzla?" spýtala som sa. 

,,Na toto nie som špecialista," uvažoval Skye.

,,Keby sme to skúsili spoločne, tak by to určite šlo," navrhol Rakesh. Chalani si spojili  ruky a čoskoro sa objavili vo vysušenej tráve zlatisté šľapaje. 

,,Išla tadiaľto," povedal mi Skye a ukázal na cestičku tvorenú zo stôp na zemi. Nasledovali sme ich a mlčky šli za sebou ako husi.

,,Nie som čarodejnica. Nedokážem čarovať." 

Nevedela som koho o tom v skutočnosti presviedčam, či seba, alebo Skyea. Ten o tom uvažoval tiež, nechcel mi ale klamať, ak nebol presvedčený o tom, že mám pravdu. Chrisova teória bola síce zvrátená, ale naozaj sa s ňou pohrával aj on sám vo svojej mysli. Videla som to na ňom, a pripadalo mi to ako podraz.

Skye zastal a pohladil ma po rukách. ,,Nech si čarodejnicou alebo nie, mne na tom nezáleží. Ľúbim ťa takú, aká si," nadvihol mi prstami bradu a pobozkal ma. 

,,Pohnite kostrou. Tamtí vpredu na vás čakať nebudú," ozval sa Erik.

Dobehli sme Rakesha s Chrisom. Celkovo by sa naša skupina dala nazvať tichou. Ja som sa nerozprávala s Chrisom, Skye sa nerozprával s Chrisom, a vlastne ani Rakeshovi s ním nebolo veľmi do reči. Erikovi nebolo do reči vôbec, okrem toho, že občas povedal vetu typu: ,,Neste ma opatrne!"  alebo: ,,Opatrne tam hore!" či: ,,Prestaňte s tím zemetrasením!" čo pre mňa predstavovalo čistý blázinec.

,,Ešte som sa ti nepoďakovala za to, čo pre nás robíš," povedala som Rakeshovi. 

,,Pamätám si, že keď som prišiel celý skrvavený do sídla Adamsovcov, pomáhala si ma ošetrovať. Svoje dlhy splácam viacnásobne." 

Konečne som sa cítila ako dievča, ktoré možno nebolo úplne stratenou existenciou. Som dobrá v trhaní obväzov. Moja malá útecha.

,,Ako rany?" spýtal sa Skye. 

,,Omnoho lepšie."

Po rozhovore o Rakeshovom zdraví začali viesť rozhovor o rodinách a tak. Nemala som chuť sa doň zapájať, viac som sa upínala na obláčik svojich pochmúrnych myšlienok. Poprvýkrát v živote som sa pristihla, že nevisím na každom jednom Skyeovom slove.

"Som dcérou svojich rodičov. Amber McClareová. Nie som čarodejnica. Nájdem Allison. Vyliečim Elven," opakovala som si svoju mantru, dívajúc sa pred seba.

Na pár krokov odo mňa sa pohla pôda. Už som to videla, takže som automaticky vytasila meč a začala sekať skôr, než sa stihol vytvoriť pekelník. Ten sa vsiakol do zeme. 

,,Dobrý postreh," pochválili ma chlapci. Začala som premýšľať nad tým, že by som si mala nájsť niečo na vyčistenie meča, z ktorého stekala tekutina podobná slizu. Prezatiaľ som meč znechutene a otrasene utrela o trávu a vložila ho naspäť do puzdra.

Bála som sa o Allison. Dúfala som, že kým sa k nej dostaneme, nebude po nej, a že sa bude vedieť ubrániť svojou vlastnou šikovnosťou. Došli sme až na miesto, kde stáli ruiny domov. 

,,Prečo sme zastali?" spýtala som sa.

,,Tamto," ukázal Skye do diaľky. 

Pozrela som sa tým smerom a zbadala stádo koní. ,,Nie sú osedlané. A okrem toho, Allison nevie jazdiť, takže pochybujem, že si nejakého zobrala."