Elven ✅

Cesta do pekla je dlaždená dobrými úmyslami

Pokúšala som si spomenúť, kedy som Erika počula naposledy. Spolu so Skyeom sme sa zhodli na tom, že naposledy sme ho videli, respektíve počuli pred jazdou na koni, čo bolo včera. Viem, som príšerná, ale až teraz som si uvedomila, ako dlho som nepočula žiadnu jeho uštipačnú poznámku.

,,Dali sme ho postrážiť Rakeshovi. A potom som ho už nepočul," škrabal sa zamyslene Skye po čele.

Zahryzla som si do pery. ,,Idem za Rakeshom. Snáď ho bude mať on."

,,Idem s tebou."

,,Býva neďaleko," namietla som.

,,Tam vonku striehnu nepriatelia na každú jednu chvíľu, kedy budeš sama, Amber. Zabudla si na to, ako ťa otrávili? Ako ťa Raven otrávila?"

Pokrútila som hlavou a prestala sa s ním hádať. Za nejakú minútu sme stáli pred drevenými, ornamentmi zdobenými dverami. Zabúchala som na dvere, možno až priveľmi hlasno, prirýchlo a zúfalo. Netrpezlivo som prekračovala z nohy na nohu.

Dvere otvorila žena s vlasmi zapletenými do prísneho drdolu. Celkovo mala priemernú postavu, na ktorej mala oblečené vzdušné, pestrofarebné šaty. Na prvý pohľad ma však viac, než jej odev a nespočetné množstvo šperkov, ktorými bola očačkaná, zaujala červená bodka nad vrcholom nosa, ktorá pôsobila tak trochu ako donucovadlo na pozeranie sa jej priamo do tmavých očí. Pôsobila celkom vznešeným dojmom. A áno. Podobala sa na Rakesha. Predpokladala som, že toto musí byť Amira, Rakeshova mama.

,,Skye? Si to naozaj ty?"

Kým som si ju a jej (pre moje oči nezvyčajný) štýl ešte stále premeriavala, slova sa ujal Skye. ,,Áno. Pekný deň prajem, Amira. Je doma Rakesh?"

Tá žena prehovorila hlasom, ktorý by som nazvala vrúcnym. ,,Samozrejme. Poďte ďalej. Rakesh spomínal, že prídete. Čakali sme vás už včera." pozrela sa smerom na mňa.

Skye nás predstavil (pri čom ma zastavil a upozornil na to, že by som Amire mala podať pravú ruku, nie ľavú. Potom mi vysvetlil, že ľavačka sa podľa Indov považuje za ruku, ktorá sa používa na záchode pri vytieraní zadku, kým pravačkou sa je a dotýka ľudí. Taká hlúposť. I keď som musela uznať, že to bola zaujímavá vedomosť). Potom sme vošli do ich príbytku, ktorý mi vyrazil dych ešte viac, než hociktorý iný, ktorý som doteraz videla.

Tento príbytok bol jasným príkladom toho, ako ďaleko sa dá vzdialiť od minimalizmu. Veľa tvarov, vôní a pestrých kombinácií farieb, ktoré by spolu skombinovali skutočne len tí najodvážnejší. K tomu masívny nábytok z tmavého dreva, rôzne sošky slonov, bohov, porcelán, vankúše s výšivkami, svietidlá a kadejaké iné dekorácie. Ale prekvapujúco sa mi to páčilo. Pôsobilo to exoticky, pokojne, miestami až spirituálne zároveň. Estetický zážitok. I keď kto vie, či by som si niekedy dobrovoľne zariadila dom takto. Ako som sa poznala, tak asi nie, i keď to malo niečo do seba.

Netrvalo dlho a objavil sa Rakesh. Zo srdca mi spadol obrovský kameň, keď som uvidela na jeho prste Erika. Pozdravili sme sa a potom som upriamila svoju pozornosť na Erika. ,,Ahoj Erik."

Neozval sa žiaden hlas. Akoby som sa rozprávala so vzduchom, ale to, že to je on, potvrdil Rakesh tým, že si ho dal dolu z prsta. ,,Chcel som vám ho vrátiť už včera, ale on sa k vám vrátiť nechcel. Preto som súhlasil s tým, aby u mňa zostal pod jednou podmienkou, a to tou, že bude nehovoriacim prsteňom, že nebude nikoho urážať, otravovať a ani rozprávať. A akosi som naňho úplne zabudol."

,,Erik? Je to pravda?"

Nič. Žiaden hlas, akoby to bola len vec, s ktorou som sa ako blázon rozprávala.