Be free :$

Be free :$ -14- Útek 1/2

Tak na túto časť som čakala veľmi dlhoooo :Ooooo a strašne sa na nu tesiiim :Ppp Lol ....prepáčte že dlho nebola, ale ja vôbec nestiham :/

Prosím neopúšťajte ma :'(

Naša mission impossible začína...3:)

Z pohľadu Caitlin

Zobudila som sa skoro ráno. Justin bol na svojej posteli a este spal. Ňuňavučký bol....proste k zožraniu.:33

Zatrepala som hlavou nad svojimi myšlienkami získať Justina a vstala som z postele. Este raz som sa na neho pozrela. Bol hore a akurát sa na mňa pozeral.

,,Dobré ráno." jemne som sa usmiala.

,,Dobré, poď si ku mne lažkať." usmial sa na mňa. ,,Nie diki."

,,To nebola otázka ale rozkaz." uškrnul sa na mňa.

,,Si myslíš Bieber že mi budeš rozkazovať ked sme sa spolu vyspali ?" zasyčala som na neho.

,,Č-čo ?" spýtal sa udivene.

,,No nebudeš môj zlatý ked pre teba nič neznamenám. Chcel si ma iba do postele a koniec a ja sprostá som si myslela že......" nedopovedala som, rozplakala som sa a zrútila na zem.

Bože prečo som sa rozrevala ?! som blbá za neho plakať nebudem.

Justin okamžite vystrelil z postele a kľakol si ku mne.

Pevne ma vzal do náručia a držal ma tak pevne, ako keby ma už v živote nepustil.

,,Shawty ale ja som ta nechcel len do postele." zašepkal mi do ucha.

,,Justin neklam seba ani mňa dobre ?! Prečo ma potom úplne ignoruješ ?" spýtala som sa zúfalo.

,,Cait len som mal veľa práce. Obidvaja sme mali veľa práce, j-ja prosím odpusť mi to. Nechcel som ťa iba do postele vážne dokážem ti to." povedal zúfalo.

,,Cítiš ku mne niečo.?" otočila som sa na neho so slzami v očiach.

,,J-j-aa no vieš.....

,,Mohla som si myslieť." vytrhla som sa mu z náručia a zrútila som sa na posteľ.

Dusila som sa vzlykmi a nemohla som tomu uveriť...ja ho tak ľúbim.

,,Áno." toto ma šokovalo.

,,Čo ?" otočila som sa na neho a nadvihla obočie najvyššie ako sa dá.

,,Áno áno cítim k tebe niečo, aj ked sa mi to veľmi ťažko hovorí....ja...."nastihol dopovedat, pretože som sa za ním rozbehla. On ešte sedel na zemi a ja som sa na neho zvalila, až sme spadli na zem. Ležala som na ňom a pobozkala som ho. Bola som šťastná, až príliž šťastná.

Usmial sa. Aj ja som sa usmiala. ,,Dnes spolu utecieme a budeme spolu." pobozkal ma.

,,Milujem ťa Justin."

,,Aj ja teba Cait."

~~~~~

Z pohľadu Justina

Takže ako by som začal. Je večer. Útek naplánovaný, plán nachystaný, všetko dohodnuté a zariadené. Už len počkať na 22:00. Práve teraz ležím s Cait v posteli a objímame sa. Mám dosť trému. Veď ktoby aj nie, ked sa práve chystáte utiecť z najstrázenejsieho väzenia v Kanade.

,,Bojíš sa ?" vyrušil ma jej zamatový hlas.

,,Aj hej." povedal som sklesnuto.

,,Neboj sa, bude to v pohode." usmiala sa na mňa. Ona je take moje slniečko.