Bol som na ceste z brigády kde som si momentálne zarábal peniaze na vysokú školu múzických umení. Prechádzal som po ulici MiddlewichRoad a narazil som na jednu kaviareň. Vošiel som dnu a usadil sa za stôl ktorý bol hneď pri okne. Mal som výhľad hneď na nie práve rušnú ulicu mesta HolmesChapel. Prezeral som si jedálniček, ale nič zvláštne ma nezaujalo.
"Dobrý deň. Moje meno je Harry. Dnes vás budem obsluhovať. Vybrali ste si niečo z našej dnešnej ponuky?" opýtal sa ma mladý čašník a pozrel sa smerom ku jedálničku.
"Iba espresso. Ďakujem." prikývol hlavou a zobral jedálniček zo stola.
"Ak by ste ešte niečo chceli môžete sa obrátiť na mňa." povedal a odišiel pre moju objednávku.
Bolo vidieť, že chalan robil tu prácu nie len kvôli peniazom, ale vážne ho to bavilo. Väčšinou keď ma niekto obsluhoval tak nemal taký úsmev na tvári práve ako on. Niečím ma zaujal. Neviem či prístupom k práci alebo jeho vzhľadom. Milenecké vzťahy s tím istým pohlavím mi vôbec neprekážali keďže som už pár takých zápletok zažil. Doniesol moje espresso a odišiel. Letmo som sa za ním obzeral aby som si ho lepšie zapamätal. Staršia pani z vedľajšieho stola si ma všimla preto som sa radšej s nezáujmom otočil späť k svojmu stolu. Z tašky som vytiahol knihu od Dana Browna Inferno. Našiel som si stranu kde som skončil a ponoril sa do čítania. SiennaBrooksová a záhady RobertaLangdona ma zamestnali natoľko, že som si ani nepovšimol, že nejakú tu chvíľu na mňa pozerá ten čašník. Prisadol si ku mne a pozrel si prebal knihy.
"Inferno? Skvelý výber. Podľa mňa jedna z jeho najlepších kníh." usmial sa a pozrel sa na to ako som vedľa z tejto situácie.
"Jeho výborná kniha je aj Anjeli a démoni a jedna z mojich obľúbených je Stratený symbol. Všetky určite stoja za prečítanie." povedal a odišiel ku ďalšiemu stolu so zákazníkmi.
Bol som celkom vedľa z tejto situácie. Ľudia v mojom veku moc knihy nečítajú, ale na tomto chalanovi bolo vidieť, že je do nich zažraný podobne ako ja. Vypil som si svoje espresso a odišiel som z kaviarne. Obzrel som sa ešte za Harrym, ale ten mal na práci úplne niečo iné. Vrátil som sa domov a zapol si telku. Nemohol som nájsť žiadny program na odreagovanie. Pustil som tam iba nejakú hudobnú stanicu a išiel si do kuchyne spraviť iba niečo na jedlo. Vrátil som sa späť do obývačky len so sendvičom. Ľahol som si do kresla a rozmýšľal som nad tým chalanom. Harry. Mal tak krásne meno. A tie čisto žiariace zelené oči. Nikdy sa mi nestávalo, žeby som sa zaľúbil na prvý pohľad, ale teraz to bolo niečo iné. Videl som ho raz a mal som pocit, že ho musím vidieť znova. Ležal som ďalej a rozmýšľal som nad tím ako sa s ním zoznámiť lepšie. Išiel som si zobrať ďalší sendvič, ale v tom prišiel domov Daryl. Bol to môj spolubývajúci. Chodili sme spolu na jednu brigádu. Bývali sme ešte s jednou babou. Savannah. Bývali sme spolu v jednom podnájme.
"Louis? Kde si zmizol? Joseph ťa opäť hľadal. Povedal, že ešte raz odídeš pred záverečnou tak letíš. Myslel som si, že ti na tej práci záleží. Chceš ísť predsa na tú výšku, nemyslíš?" v tom momente ma nezaujímala nijaká brigáda, či výška. Chlapec s kudrnami mi stále behal mysľou.
"Louis, počuješ ma?" lúskal mi Daryl s prstami pred očami, ale ja som ho aj tak ignoroval. Myslel som stále na kudrnáča.
"Dobre, ignoruj ma, ale nabudúce ťa už nijako kryť nebudem. Nato zabudni." Naštvaný odišiel do svojej izby a buchol za sebou ešte dverami.
On bol väčšinou ten starostlivý, ale zrejme po tých pár rokoch čo sa poznáme ho to už zrejme omrzelo. Vošiel som do svojej izby o ktorú som sa musel deliť so Savannah lebo Daryl trval na tom, že musí mať izbu pre seba. Bola to celkom veľká izba, ale byť s babou na izbe mi neprekážalo. Ku Savannah nič necítim ani som nikdy necítil. Momentálne je v LA a rozbieha vlastnú kolekciu jej oblečenia. Všetci sme zato na ňu pyšní a ja osobne som rád, že na nejakú tu dobu mám izbu pre seba. Ľahol som si na posteľ a zaspal som. O desiatej ma budil budík a išiel som pripraviť raňajky pre mňa a Daryla. Našiel som v chladničke pár vajíčok preto som nám spravil praženicu pokiaľ Daryl ešte spal. Pomedzi to som ešte mal telefonát od Josepha aby som prišiel do práce skôr. Nechal som lístok na chladničke, že musím odísť skôr a odišiel som. Zobral som si svoje Bentley a išiel som do práce. Prechádzal som okolo tej kaviarne kde som sa včera ocitol a videl som pri jednom stole ako Harry obsluhoval jednu postaršiu pani ktorá tam bola aj včera. Hneď som vedel kde strávim popoludnie po práci. Prišiel som a zapísal sa do plánu práce a pípol si svoju kartu. Hneď som sa postavil ku bežiacemu pásu a pracoval som až do piatej kedy mi končila smena. Daryl ma viezol domov keďže sme sa spoločne delili o jedno auto. Ponúkol som mu, že ho pozvem na menšiu večeru do tej malej kaviarne, ale on nevedel, že tam ideme s mojim úmyslom vidieť opäť Harryho. Sadli sme si do zadného boxu a čakali sme na obsluhu.
"Ozvala sa mi Savannah. Povedala, že v LA bude ešte zopár týždňov, ale potom sa sem vracia ďalej na brigádu. Jej vlastná kolekcia oblečenia sa chytila celkovo po Amerike, ale že chce ešte chvíľu chodiť sem na brigádu, že jej to chýba." začal Daryl kým ja som netrpezlivo čakal na Harryho príchod.
"Vážne sa chce vrátiť na brigádu kde triedi iba staré odpadky? Vždy som vedel, že to dievča nie je v poriadku." zasmial som sa a stále som sa nervózne otáčal ku baru, ale tam nikto nebol.
"Povedala, že chce ešte chvíľu skúsiť nejakú tu prácu pri lise aby si nezvykla na luxus. Povedala, že svoju značku oblečenia chce rozbehnúť aj tu v Anglicku. Povedala, že potrebuje nejakého asistenta aby jej pomohol so zariaďovaním vecí okolo. Ja som odmietol lebo v tú dobu nemôžem, ale povedala, žeby bola rada keby si to zobral. Čo ti nato?"
"Ja mám ísť robiť nejaké asistenta Savannah? Kedy to aspoň bude?" spýtal som sa lebo sa mi ani moc do toho nechcelo, ale bolo mi jasné, že nezoženie nikoho lepšieho.
"Povedala, žeby to bolo nejak koncom apríla. Vtedy nám už brigáda končí a myslím, že vtedy budeš mať už dosť voľného času." povedal Daryl a ešte raz si prezeral jedálniček.
"Ak budeš s ňou volať povedz jej, že to beriem, ale chcem z toho niečo mať." zasmial som sa a nejako som sa ponoril do tej debaty, že som si ani nevšimol, že Harry sa blížil k nášmu stolu.
"Dobrý deň. Moje meno je Harry. Dnes vás budem obsluhovať. Vybrali ste si .... Oh ahoj milovník kníh. Bude to opäť espresso alebo si s priateľom vyberiete niečo z dnešnej ponuky?" ten chalan si ma pamätal a mal som v pláne, že si ma bude pamätať ešte dlho. "Ja by som si dal ShepherdsPie a k tomu čaj prosím." povedal Daryl a čakal kedy poviem svoju objednávku, ale ja som stále hľadel Harrymu do očí. Nevedel som sa odtrhnúť. Daryl jemne do mňa kopol nohou až vtedy som povedal, že chcem to isté. "Louis! To je príčina prečo si na mňa včera úplne sral? Bol problém mi to povedať?"
"Nie on nie je tá príčina." povedal som urazene a čakal na jeho reakciu.
