S Harrym som sa cítil ako zatiaľ s nikým v mojom živote. Bolo mi ukradnuté, že ho poznám sotva 2 dni. On bol ten s kým som chcel tráviť svoj voľný čas. Ja ho raz dostanem a bude môj.
"Platí to v tú sobotu?" vytrhol ma z mojich myšlienok a pocítil som motýle v bruchu. Myslel som si, že v tej kaviarni to povedal len tak aby reč nestála.
"Budem rád. Poznáš nejaké miesto kam by sme mohli ísť." usmial som sa a zapozeral som sa mu do očí. Aj v tej tme bolo vidieť, že tie jeho zelené kryštáliky svietia ako svetielka.
"Poznám jedno miesto kde trávim čas keď viem, že som sám. Bol by som rád keby si tam so mnou išiel aby som sa cítil, že tu nie som zbytočný. Poznáme sa krátko, ale myslí si, že si super chalan." povedal Harry a ja som sa trocha začervenal. Ruku som si strčil do tašky a snažil som sa nahmatať mobil. Pozrel som sa na obrazovku a zistil som, že je už polnoc.
"Prepáč, ale musím ísť. Ďakujem, že si tu bol so mnou."
"Nemáš začo. Celkom dobre sme sa porozprávali." usmial sa Harry a postavil sa z lavičky. Namieril si to rovno smerom kde zrejme býval.
"Dúfam, že sa zajtra vidíme." zakričal ešte na mňa a pokračoval v chôdzi. Usmieval som sa ako idiot od radosti a išiel som domov. Vošiel som do bytu a na gauči sedela Savannah a bola nejaká sklesnutá.
"Ahoj Loui. Kde si bol?" povedala celkom smutne a ukázala na miesto vedľa nej na gauči. Sadol som si a čakal som kedy sa na mňa pozrie.
"Ahoj. S tým sa netráp. Čo sa stalo?" chytil som ju za ruku a nadvihol som jej bradu aby sa na mňa pozrela.
"Nick. Nick, on ma podvádzal. Celý rok chodil s Chloé Feith." neveril som vlastným ušiam. Chloé bola celosvetovo známa modelka. Ja som s ňou chodil ešte keď som bol mladší, ale odvtedy ako sa po modelingu dala na striptíz nikto z nášho okolia s ňou neprehovoril. Vyrastali sme spolu ešte v Doncasteri a moja mama si ju zamilovala. Potom zradila celú moju rodinu a mojej mame to zlomilo srdce. Odvtedy nemá žiadných priateľov, ale očividne sa Nick nechal zlákať ľudským odpadom.
"Hanna. Nad tým sa netráp. On ti zato nestál. Pamätám si keď si ma s ním prvý krát zoznámila. Už vtedy to bol čurák. Pozval si sem ďalších chalanov a tý nám zničili celý byt. Upratovali sme to tu ešte 2 týždne, ale ty si bola slepo zamilovaná. Neboj. Toto si pamätám aj s Chloé. Dovolil som jej nech si so mnou robí čokoľvek len chce. Nikdy sa nenechaj riadiť inými." usmial som sa na ňu a jej kútiky tiež vyšli nahor.
"Naposledy si mi povedal Hanna keď si sa rozišiel s Chloé a ja som ťa podporovala. Ďakujem, že si tu so mnou." objal som si ju do náručia, ale v tom prišiel Daryl.
"Romantická chvíľka?" zasmial sa a mieril si to do kuchyne. Zobral si zmrzlinu a odišiel späť do svojej izby.
"Ja už idem do postele. Ideš aj ty?" povedala Savannah a podala mi ruku. Zdvihol som sa z gauča a mieril som si to do postele, Ľahol som si a rozmýšľal som nad Harrym.
"Dobré ráno." pomaly som si s rukami pretrel oči a zaostril som na človeka predo mnou. Daryl na mne sedel ako malé decko a skláňal sa nado mnou s uterákom v ruke.
"Aj tebe." usmial som sa a skopol som ho dole na zem.
"Ďakujem, že sa takto správaš k niekomu kto ti vybavil stretnutie s Issacom Sladeom."
"Ty-ty si mi vybavil stretnutie s Issacom?" bol som z toho nadšený. Bol to môj obľúbený člen kapely The Fray.
"Nie. Robil som si prdel. Poď hore. Savnnah pre nás niečo pripravila." toho čuráka som za takéto situácie neznášal. Vždy si zo mňa robí prdel, že milujem The Fray a už niekoľko krát mi povedal, že mi vybavil stretnutie s nimi a vždy sa na to vysral.
Prišiel som do kuchyne a tam sedela Savannah a mala na stole rozložené nejaké fotky.
"Konečne si sa zobudil super. Viem, že na dnes si mal zrejme iné plány, ale bola by som rada keby si mi pomohol s tou mojou modnou kolekciou." usmiala sa Savannah a sadla si za stôl kde boli rozložené všetky tie fotky.
"Mal som nejaké plány, ale tie počkajú aj na večer." Chcel som byť s Harrym už od rána, ale chcel som pomôcť Savannah. Povedala, že chce spraviť modnu prehliadku v Londýne kde by som mal pozvať známych návrhárov a , že modelky má už dohodnuté. Mal som zaobstať aby sa každému hosťovi ušiel nejaký balík s darčekmi. Nikdy som týmto veciam nechápal, ale Savannah ma pomaly do toho zasvetila.
Skončili sme celkom neskoro s čím som vôbec nepočítal. Spoločne sme všetko zložili zo stola a začali sme plánovať podium. Prestalo ma to baviť, keďže bolo už skoro päť večer taks som jej sľúbil, že to dorobíme neskôr. Obliekol som si vetrovku, obul si Vansky a išiel som za Harrym.
Sadol som si ku oknu a prezeral som si celú kaviareň či neuvidím Harryho. Nikde nebolo. Boli tam iba 2 neznáme čašníčky ktoré som tu zatiaľ nevidel. Sedel som a čakal som kým niekde uvidím Harryho. Nechodil. Nikde nebol. Bol som celkom rozrušený z toho, že tu nie je. Prišla za mnou jedna čašníčka a predstavila sa vetou ktorú som chcel počuť od Harryho.
"Dobrý deň. Moje meno je Samantha. Dnes vás budem obsluhovať. Vybrali ste si niečo z našej dnešnej ponuky?" opýtala sa ma dievčina s krátkymi hnedými vlasmi po ramená a výraznými hnedými očami.
"Kofolu. Ďakujem." dievča prikývlo hlavou a išlo pre moju objednávku. Nemal som nič na práci keďže mi plány s Harrym nejako nevychádzali preto som si vybral knihu z tašky a začal som si čítať. Táto malá kaviareň na ľudí pôsobila naozaj fantasticky. Postupom času som sa tu cítil ako doma. Prišla mi moja objednávka a ja som sa opäť začítal do prípadov Roberta Langdona.
"Ahoj, Louis." niekto ma pozdravil, ale ja som nechcel odvrátiť pohľad kým nedočítam vetu ktorú som si rozčítal. Nadvihol som hlavu a bol tam chlapec na ktorého som čakal. Stál tam. práve predomnou.
"Môžem si sadnúť?" opýtal sa celkom nesmelo. Zavrel som si knihu a položil som ju predseba na stôl.
"Posaď sa. Čakal som na teba." usmial som sa a on si sadol stále s nejakým nesmelým výrazom na tvári.
"Harry? Stalo sa niečo?" opýtal som sa celkom neisto lebo som nevedel akú odpoveď som mal čakať.
"Vyhodili ma. Oni ma odtiaľto vyhodili. Vraj sem chodí prevaha mužov a tí majú záujem o mladé servírky a nie o mňa zaučajúceho sa čašníka. Pamätáš si to čo si mi včera povedal? Že si vážia moju prácu a možno o tom neviem? Je to pičovina. Nikto si toho nevážil. Ty si bol jedný za tie 2 roky čo som tu bol. Ty jediný si si vážil mojej práce a zato ti ďakujem." nikdy som nechápal týchto majiteľov podniku. Vždy si najímli radšej ľudí podľa vzhľadu ako podľa výkonnosti.
"Z toho si nerob ťažkú hlavu. Tieto zakomplexovné svine chcú mať aspoň nejakú radosť. Radšej vyhodia niekoho kto sa snaží ako keby mali vyhodiť nejakú ceckatú blondínu. Určite si nájdeš niečo lepšie ako túto podradnú prácu." snažil som sa ho nakopnúť a konečne som uvidel úsmev na jeho tvári. Mal som pocit, že vedel presne na čo som narážal. Nemusí byť čašník. Môže byť kľudne niečo viac a tí čo kedysi na neho kašľali budú od neho niečo neskôr chcieť, ale on sa im s úsmevom vysmeje do ksichtu.
"Poďme prosím odtiaľto preč, ak nemáš nič lepšie na robote." usmial sa Harry a postavil sa zo stoličky a išiel smerom k východu.
"Poďme" rýchlo som si to mieril k východu a Harry ma viedol. Išli sme k miestu kde som ešte niekde nebol a bol som v očakávaní čo sa bude diať.
