V minulej časti:
"Hotovo." povedal Fredo, keď mi kolo brucha obmotal už aj obväz. "Diks." usmiala som sa. "No a teraz tá horšia časť." Prešiel ku Justinovi. "Ale bude to bolieť menej ako vyberanie guľky, sľubujem." pousmial sa a nasvliekol si na ihlu niť. Nech to nebolí...
***
( pustite si song vedľa )
Bolelo to. Hnusný pocit, keď cítite ako vám niť niekto ťahá cez kožu. Cítite každé jedno pichnutie ihlou. A bolo ich celkom dosť. No ale už je to za mnou. Teda za nami. Justin sa snažil vyzerať kľudne. SNažil sa neprejavovať emócie. Držal ma za ruku, keď som plakala. Je neskutočné ako stojí pri mne. Je to niečo čo som si myslela, že nezažijem. Úprimne nemala som ani v pláne mu povedať o tomto všetkom. No prišiel na to čas. A ako sa vraví každá pravda raz výjde najavo. No a myslím si, že je stále dobre ako sa to dozvedel. Veď keby sa to dozvedel inak. Napríklad ak by sa mu stalo niečo horšie a sončil by v nemocníci. Skončila by som tam tiež. Ja na jeho mieste by som to určite nechcela zistiť tak.
Jay práve sedí na terase s cigaretou v ruke a vedľa má fľašu whiskey. Nekomunikuje. Povedal, že chce byť sám a odišiel. Mala som v pláne ísť za ním. No usúdila som, že potrebuje byť sám. Potrebuje si urovnať v hlave čo sa stalo. No ja sa nemôžem prestať na neho pozerať. Pozerám sa na neho z okna a myslím si, že on dobre vie, že sa pozerám. No snaží sa ignorovať ma. A to ma ničí. Viem, že sa trápi kvôli mne. No teda kvôli sebe. Presnejšie, že nedokázal ostať v bezpečí on. Čo znamenalo našu spoločnú bolesť. A ja som sa snažila mu povedať, že to nič nie je. Že to nevadí a že to nezmeníme. no jeho reakcia nebola taká ako by som čakala...
*flashback*
"Jay pozri sa na mňa." povedala som a pristúpila som k nemu. Zdvihol pohľad zo zeme a zahľadel sa mi do očí. Jeho tvár som chytila do dlaní a prstom som prešla po jeho lícnej kosti. "Nechcem, aby si sa trápil kvôli niečomu čo nemôžeš zmeniť. Neriešme to. Proste na to zabudni. Nevadí mi to. Proste sa to stalo." povedala som kľudne. Justin okamžite zložil moje ruky z jeho tváre a odstúpil. "Nemám sa trápiť?! To nemyslíš vážne! Môžem to zmeniť. Máš pravdu nemôžem to zničiť ale mohol som tomu zabrániť. Mohol som si dávať pozor. Do riti!" zakričal a silou kopol do stolíku z ktorého zletela váza na zem a jej črepiny boli po celej chodbe. "Jay.." začala som no nevedela som čo povedať. "Čo? Chceš povedať, že to nemám riešiť?" zasmial sa. "Budem to riešiť! Ublížil som ti!" zakričal na mňa a bol v mojej tesnej blízskosti. "Nie zámerne a nie tvojou chybou!" neudržala som sa a zakričala som aj ja. Videla som ako sa mu napli svaly a oči mu stmavli. Nenávidí, keď po ňom niekto kričí. A ja to dobre viem. Kráčal oproti mne a ja som cúvala. Zastavila ma až stena za mnou. "Nikdy. Na. Mňa. Nekrič." precedil pomedzi zuby a päsťou silno buchol do steny tesne vedľa mojej hlavy. Zaboleli ma hánky, jeho náhlou činnosťou mnou myklo a do očí sa mi nahrnuli slzy. "Kurva!" zakričal a čo najrýchlejšie opustil chodbu.
*end of flashback*
Odvtedy som s ním nehovorila. Nikto s ním nehovoril. Je to presne hodinu a pol. Chalani sa ma pýtali veľa otázok, utešovali ma. No tiež ako Jay som ich poslala preč. Potrebujem ho. Teraz. Už sa nemôžem na neho pozerať. Zdvihla som ruky a pár krát som zaklopala na okno. Justin sa otočil na mňa a jeho oči sa leskli. Pozerali sme sa na seba. Pohľadom, ktorý neviem opísať. Plače. Toto je druhý alebo tretí krát čo ho vidím plakať. A dosť! Prešla som z obývačky do kuchyne a otvorila som dvere od terasy. "To nemyslíš vážne?!" zakričala som.
No časť po dlhšej dobe :) Viem, že nie je najdlhšia ale dnes už nemám viac času. Dúfam, že sa vám páčila. Je taká viac na zamyslenie ako ostatné. Pocit? Prosím si vote & komenty. Ľúbim Vás xxx *Tessy*
Ps: Prepáčte za chyby....
