Príbeh lásky jedného hlupáka

...

Kráčali sme vedľa seba. Bola zima a okolo nás padali jemné biele vločky. Všade okolo nás boli zaľúbené páriky. Niektorí sa bozkávali, iní sa len držali za ruky a potichu si dačo šuškali.

Pozrel som sa na Sasukeho, ktorý kráčal vedľa mňa. Obočie mal jemne nakrčené, akoby nad niečím horlivo premýšľal.

Chvíľu som jeho zamyslenú tvár sledoval, ale keď som zakopol, začal som sa znovu venovať ceste. Nedalo mi to a po chvíli sa môj zrak opäť presunul na neho. Teda konkrétne na jeho ruku. Aj keď bola zima, mal obe ruky vytiahnuté. Ja na druhú stranu som ich mal zastrčené v teple svojej obľúbenej bundy.

Chvíľku som premýšľal, ako by Sasuke reagoval, ak by som ho za tú ruku chytil. Vyzerali by sme ako páriky okolo nás. Až na jeden rozdiel. Obaja sme chlapci.

"Naruto," začul som a zdvihol som k nemu zrak. Sasuke bol odo mňa o pár centimetrov vyšší.

"Hm?" Odpovedal som len, bolo mi jasné, že som niečo prepočul.

"Chceš ešte niekam zájsť, alebo pôjdeme domov?"

Moje srdce zovrel smútok pri predstave, že sa teraz rozdelíme. Predsalen bol Valentín a ja som s ním chcel stráviť čo najviac času. On však nevyzeral, že by ho to nejako zaujímalo. Celý Sasuke.

"Umm, poďme na rámen," uškrnul som sa a keď som zbadal ten jeho zdesený pohľad, nedalo mi to a začal som sa smiať na celé kolo.

"Okej, okej, čo povieš na kino?"
Navrhol som už hádam niečo prijateľnejšie.

On ma ešte chvíľu zamračene sledoval, ale potom prikývol. Nič nepovedal, len sa vybral smerom, kde sa nachádzalo kino.

Ja som chvíľku stál na mieste a sledoval jeho vzďaľujúci sa chrbát.
Presne takýto pocit som mal pri ňom vždy. Akoby sa mi vzďaľoval a ja som na mieste a nedokážem ho dobehnúť.

Ruky vo vreckách som zaťal do pästí a vykročil som za ním. Znovu som kráčal vedľa neho, ale ten pocit vzdialenosti nemizol.

Ku kinu sme došli pomerne rýchlo aj napriek nakopenému snehu na chodníkoch.

Vybrali sme si prvý akčný film, ktorý sme v ponuke zbadali. Chcel som si svoj lístok zaplatiť, ale Sasuke ma predbehol a zaplatil oba. Bol som milo prekvapený, ale zašepkal som len tiché ďakujem, ktoré asi ani nepočul a potom sme vošli do našej sály.
Bolo v nej takmer prázdno, sedelo tam len pár jedincov, aj to väčšina chlapi.

Sadol som si vedľa Sasukeho a zhíkol, keď sa naše ruky dotkli. Okamžite sme ich obaja stiahli. Pozrel som sa na neho, ale on upieral pohľad na plátno.

Sadol som si čo najviac na kraj sedadla a ruky si položil na kolená, aby sa mi podobná vec už nestala.

Nevedel som si na to zvyknúť, vždy keď som sa Sasukeho dotkol, prebehlo mnou niečo ako elektrický prúd. Všimol som si, že aj on sa dotyku so mnou snaží vyhýbať.

Celá táto situácia bola vlastne veľmi zvláštna. Sasuke, môj spolužiak, bol chlapec, do ktorého som bol už rok zamilovaný. Trvalo mi sakramentsky dlho, kým som si toto uvedomil. Predsalen, nemali sme sa moc v láske a moc často sme spolu nehovorili.

Časom sa ale niečo zmenilo a ja som Sasukeho začal vidieť inak. Priťahovali ma jeho čierne vlasy, ktoré vyzerali hebko ako satén, aj jeho biela pokožka, ktorá mu dodávala trochu nadpozemský vzhľad a preto ho všetky baby žrali. Ale to, čo ma najviac zaujímalo, boli tie jeho temné oči. Plné smútku, bolesti, hnevu a zároveň toľkej hrdosti, že pôsobili priam veľkolepo.

Na Sasukem ma lákalo postupom času úplne všetko. Jeho pohyby, keď sme mali telesnú, jeho hlas, ktorým mi vždy hovoril, aký som hlupák, jeho pokojná tvár, keď na hodine dejepisu zaspal a dokonca aj jeho zamyslený výraz, ktorému som nikdy úplne nerozumel, lebo práve vtedy mi prišiel Sasuke najvzdialenejší.