Tajomstvá života (One Direction SK)

1.- „Nebuď smutná.."

Pokračovanie príbehu nájdete v komente dolu. :)

„Split"

„Zagreb"

„Split" prerušila náš očný kontakt zložka vhodená na sklenený konferečný stolík, ktorý dominoval v cele miestnosti. „Čo!?" „JO!" nakrčila som tvár šťastím. Jednu nohu dala do výšky a ruky nad hlavu. Ana mala len pootvorené ústa a odutú spodnú peru s rukami

***

„Ale no. Ešte ťa to neprešlo? Pozri ako je tu krásne." rukou som ukázala naokolo."Sa smej ďalej.." zahundrala si pre seba. Naskladali sem naše kufre do výťahu a išli na 2. poschodie. Budeme tu potom ingobnito pracovať, takže čím nižšie podlažie tým asi lepšie. Nejakú tú chvíľu, no dobre 2 hodiny. Nám trvalo, kým sme si vyložili veci do skríň."Fajn musíme mať nejaký príbeh." Posadili sme sa oproti sebe na naše postele."Akože čo za príbeh?" uškrnula sa."No určite nie takýto.'Oh, ahoj. Nás sa nemusíš báť. My sme len tajné agentky pre Interpol. Takže pššt. A ty? Ako sa voláš?'" nadvihla som obočie. Ana zafučala ako býk. Nič jej nezostávalo, len priznať že mám pravdu."Dobre. Tak čo toto. Pôjdeme za doktorkou v tomto hoteli. Vieš tá čo tu robí té pobyty a nejako si u nej vybavíme že by sme jej robili animátorky pre deti." Vystrelila som a skočila na ňu s objatím až sa prevalila."Si geniálna." dala som jej pusu na líce a postrapatila vlasy. Okamžite si ich začal upravovať, ako sme si sadli. Nečudujte sa, že o všetkom vieme musíme to mať všetko prezreté. Kto, s kým, z kade, na koľko..."Myslíš že koľko tu zostaneme?" opýtala sa so sklonenou hlavou. Hlavný fakt- nie sme tu na dovolenke ani na misií. Museli sme sa schovať pred jedným chlapíkom z Ameriky. Popis: díler drog, pašovanie zbraní, zopár vrážd a nejaké krádeže- inými slovami ho môžeme nazvať pasakom. Interpol ide po ňom, lebo prekročil hranice Británie a išiel po nás, takže ho musia chytiť. Krátke zhrnutie prečo sme tu. „Moja, neviem, no dúfam že do mesiaca sme doma." Nadýchla som sa aby som si dodala nádej."Poď, ideme za doktorkou." postavila som sa. Na chodbe sme si prekrížili ruky a išli tak až pri recepciu."Pomôžem vám nejako?" usmiala sa na nás recepčná."Áno, nevedeli by ste nám povedať keď je doktorka Sui Handel? Už by tu mala byť a pomáhať ľuďom. Čo u nej majú pobyt v tomto hoteli." Snažila som sa jej to objasniť čo najlepšie. No ona upriamila pozornosť na chalana, ktorý pristúpil na pravú stranu bližšie k východu. Na nose mal typické čierne okuliare, biele tielko a na ňom riflovú vestu bez rukávov. Doladil to čiernymi džínsami, ktoré boli všade s dierama. Vlasy vygelované, hnedé, krátke a trochu naklonené doprava. Mal vačšiu športovú tašku cez rameno, no proste ahh. "Želáte si?" otočila sa na neho."Práve som prišiel. Kľúče od mojej izby. A rovno rezervovať obed." Trochu si dal nižšie okuliare. S Anou sme hlavy posunuli trochu doľava aby sme si lepšie prezreli jeho tvár. Zahryzla som si do spodnej pery. Je sexy. No žiadne také! Okríkol ma môj mozog."Meno?" recepčná sa prisunula ku počítaču. Zdvihol zrak o trochu vyššie a uvidel nás. Hneď sa mu usadil šibalský úsmev na tvári. Sebavedomý."Izba 20." Nespustil z nás zrak ako to hovoril. Recepčná sa zatvárila divne. Pravdu, vie rovno izbu, namiesto toho aby povedal meno. Hotel vyberá izby.. Ignoroval ju a oprel sa o pult a išiel tak smerom k nám až sa zastavil."Dámy.." pozdravil nás ešte aj s úsmev bielych zúbkov."Pán Záhadný." Ozvala sa Ana a musela som sa zasmiať. Tie jej prezývky."Smiem poznať vaše mená?" až divne je zdvorilí."Dobre nechajme tej formality. Som Ruby a tento vymyselník je Ana. A ty?" otočila som sa na neho."Som..," vystrel ruku no trochu sa zastavil, akoby premýšľal čo povie."Som Liam. Teším ma." Podali sme si ruky."Aj nás, to mi ver." Zapchala si už ruku od tých debilín čo stále hovorí."Ak sa chceš potom niekedy stretnúť musíš si zvyknúť na jej..Tak povedzme prerieknutia, ale neni drzá. Sám si spravíš názor." Mávla som rukov a žmurkla na neho . Prečo s ním mimicky flirtujem."Presne to mám v pláne. Dámy zvem vás na obed. Čo poviete?" pomydli si ruky. Úplne som zabudla vlastne zabudli že tu je recepčná."Prepáčte že ruším ale tu je váš kľúč." podala mu ho a radšej išla do úzadia."Si piš že ideme." Rozmotala naše ruky a zatlieskala."Vidíš." rukou som si zakryla ústa aby to Ana nevidela a priklonila sa k nemu aby to počul.

„Ano, aspoň s ňou bude sranda." Spravil to isté ako ja."Dobre idem sa vybaliť a o 1 sa stretneme?" odtrhol sa o pultu a išiel už k výťahu."O 1, pred hotelovou reštauráciou." Utvrdila som ho. Ešte nám zamával a otočil sa, nastúpil do výťahu a myslím že ešte žmurkol."Ježiš, ten je sexy!" zvýskla Ana."Kľud, hej keby dačo.." „Je môj!" povedali sme naraz. Ale.. „Cha! Povedala som to o trošičku skôr aj som to načala. Liam is my!" poslala som jej vzdušnú pusu. „No radšej poďme na izbu." Otočila sa mi chrbtom a išla do výťahu. Spontánna a zdutec. Išla som si svojím tempom a vystúpila do výťahu. Obe sme boli ticho s prekríženými rukami na hrudi. „Asi si sem zavolám Letty." Myslela som nahlas, aby som ju vyprovokovala. „Jasné aby si zajazdila v tých fárach. A možno plánovala okradnúť niekoho bohatého. Nezabudni že si v Interpole bola by si bez odznaku a v base. Nebudem ťa navštevovať. To ti hovorím dopredu." Osočila sa na mňa. Musela som sa potichu zasmiať."Asi si zabudla ako nás vie vždy niečím prekvapiť. No a že stále jazdí v Drag pretekoch po uliaciach." mám pravdu. Letty sa nebojí."Bolo by fajn ju opäť vidieť a objať." Povzdychla si Ana. Prišla som k nej a objala ju."Tiež mi chýba." Opreli sme si hlavy. S Letty sme si boli ako sestry museli sme držať pokope veľmi pevne. Všetko to je také komplikované, ťažké a proste krutá odžitá realita. Keď sme dorazili do izby, prezliekli sme sa do letných šiat. No ja skôr do krátkych. Nezabudli chýbať vysoké topánky. Tak sme si dodali istotu že sme úžasné. No a išli dole. Tak ako sme sa dohodli čakali sme asi minútu aj tú sme prekecali. Ozval sa zvuk výťahu, z reflexu sme sa tam otočili a videli ako pomaly ale napäto vychádza Liam s mobilom pri uchu. Vyzeral byť dosť naštvaný...

AAAA nehorázne sa teším na tento príbeh verte máte sa asi načo tešiť... DAKUJEM LASKY!!!! :* *F