Zbohom, odchádzam.
Z tvojho života sa strácam.
Čím ďalej tým viac klamstva v tebe nachádzam.
Hovoril si, že nádej zomiera vždy posledná,
naša láska však bola neverná.
Tak veľmi som sa v tebe mýlila,
tak veľmi som ti verila.
Nikdy som neprestala snívať,
so slzami v očiach som začala splývať.
Chcela som od teba až tak veľa?
Len malý kúsok neba.
Už viem, že ty mi ho nedáš.
Za moju bolesť zodpovedáš.
Dúfala som, že by sme mohli zabudnúť na minulosť,
prekonať tú zlosť.
Chcela som navždy ležať v tvojom náručí,
stáť v nekonečnom objatí.
Asi som sa mýlila,
keď som si myslela, že ti na mne záleží.
Dusím sa slzami, krv tečie mi po zápästí
a žiletka vedľa mňa leží.
Pozerám sa na ňu,
mrzí ma čo sa stalo.
Povedz mi, prečo je láska taká zložitá?
Prečo nie sme hneď ruka v ruke len ty a ja?
Prečo je láska taká zvláštna?
Prečo nemôžem mať teba a ty mňa?
Srdce zlomené mám,
roztrieštené na milión kúskov,
aj tak ti verná zostávam,
moje slzy majú nekonečno odleskov.
Láska? To slovo dávno nepoznám.
Zabudla som a už nespomínam.
Neobzerám sa za minulosťou,
prečo sa pýtaš a obzeráš sa za druhou?
Chcem na teba zabudnúť,
odísť a prekážkam sa vyhnúť.
Chcem byť milovaná a milovať niekoho,
kto bude mať tvoj úsmev, tvoje oči, tvoj smiech..........
Chcem byť zas zamilovaná, a myslím, že do teba.
Láska je ako vodopád,
voda padá na mäkký mach,
ale aj na povrch tvrdých skál.
Bol si pre mňa nenahraditeľný a stále si,
budem ťa milovať NAVŽDY
ver mi.
Áno, ty, ktorý si mi pomotal hlavu,
áno, ty, ktorý si mi spôsobil v srdci lávu.
Áno, ty, ktorý si mi dával nádeje,
tak kde je tá láska, ktorú si mi sľúbil?
Áno, ty, ty s tými belasými očami,
áno, ty, ty s tým malinovým úsmevom.
Ľúbiš ma? Tak povedz mi....
Z tvojho života teraz odchádzam,
a posledné ZBOHOM ti dávam.
